„Ivan tvrdil, že pod každým potokom aj riekou tečie ešte jeden iný potok, ktorý je neviditeľný, ale tým, čo ho chcú naozaj vidieť, tým sa ukáže,“ hovorí jedna z postáv a presne takto treba k útlej knižke Dušana Dušeka Potok pod potokom pristupovať.

Niekto sa očami skĺzne po hladine potoka, iný dokáže uvidieť podeň. Autobiograficky ladenú zbierku mikropoviedok v krásnej modromodrej obálke publikovalo vydavateľstvo Slovart. Autor dej vystaval prostredníctvom drobných príhod a lyricko-poetických impresií.
Spomienky – motýle trepotavé
Spisovateľ Adam, autorovo alterego, ktorého čitatelia poznajú z predchádzajúcich diel, píše knihu o zabúdaní. Čo zabudol, to v nej nie je, preto je taká tenká. Našťastie je stále dosť toho, čo si pamätá. Čriepky spomienok prilietajú znenazdajky, mihnú sa, nasúkajú medzi riadky, pomrvia a sú fuč. Prepletá záblesky dávnych okamihov s prítomnosťou, sen so skutočnosťou, a rodí sa kniha o zázrakoch. Životnú partnerku našiel v Škorici a neprestáva nás dojímať nežnými prejavmi lásky.

„Ty si ma pohladkal? Mne sa zdalo, že áno, ale potom som ťa nevidela,“ povedala Škorica. Nakláňala sa nad umývadlom, prešiel jej rukou po chrbte – a rýchlo vyšiel z kúpeľne.
Vyrovnávajú sa so starnutím, ktoré ide ruka v ruke s chorobami. Drobná bolesť priťahuje ďalšiu. Keď bol Adam malý, volali ho Mišo Kišo. Má brata Bendža a sestru Icu Parádnicu. Svet je pre nich gombička. Autor si cez Miša podáva ruku s detstvom, radostným a žiarivým. Prostredníctvom Adama zas potriasa pravicou priateľom, ktorí už nie sú medzi nami: Gabovi, Danovi, Lacovi, Mariánovi a z rukávov sa im sypú veselé historky.
Majster úspornosti
Tí, čo poznajú a milujú tvorbu Dušana Dušeka, vedia, že vo svojich knihách prepletá vlastné zážitky s cudzími, ktoré vypočuje na ulici, v rozhovoroch so známymi i s neznámymi. Keď niečo dobré zachytí, hneď to šupne do príbehu, či už je to historka, alebo len pekná veta. Pekné vety sú jeho doménou. Holé aj rozvité spôsobujú úžas čitateľa.