CANNES. Žiadny pacient nie je povinný trpieť pre liečbu, ktorá ho ničí viac, ako mu pomáha. Úlohou lekára je, aby chránil jeho dôstojnosť až do smrti. Preto ak vie, že už mu nepomôže, môže nariadiť aj taký postup, ktorý k nej v konečnom dôsledku povedie o čosi skôr.
Teoreticky mu skráti život, prakticky ukončí jeho utrpenie.
Samozrejme, môže to urobiť len po porade s kolegami, dohode s rodinou alebo dôvernými priateľmi a najmä, po vedomom súhlase pacienta.

Bolo to koncom roka 2004, keď francúzsky poslanec Jean Leonetti predstúpil pred svojich kolegov a predniesol návrh zákona, ktorý mal byť náhradou za legalizáciu eutanázie. Francúzi ju od roku 1978, keď sa prvýkrát stala predmetom politickej debaty, odmietali.
Až toto riešenie prijali a jednohlasne ho odsúhlasili.
Je teda vo Francúzsku po probléme? Jednoznačne nie. Rozpráva o tom film Všetko dobre dopadlo, s ktorým François Ozon súťaží na festivale v Cannes.
Neplač, aspoň budeš mať o čom písať
Sophie Marceau už niekoľko rokov nemala veľkú úlohu. Teraz ju dostala, hrá dcéru dominantného a tvrdohlavého človeka, ktorý je po dvojnásobnej porážke a vie, že keby sa mal spoliehať na Leonettiho zákon, na vykúpenie by ešte dlho čakal v nemocničnej posteli.
Nechce zomrieť. Chce si len skrátiť utrpenie, spresňuje, a dcéru požiada, aby mu pri tom pomohla. Tečú mu sliny, dusí sa. Trpí nechutenstvom, má výpadky pamäti a je paralyzovaný.