Shakespearove komédie sú pre režisérov výzvou, komikou ich totiž treba naplniť, hovorí skladateľ a dramaturg RÓBERT MANKOVECKÝ. Pre Letné shakespearovské slávnosti na Bratislavskom hrade tento rok režíroval obnovenú premiéru komédie Dvaja páni z Verony.
Veronskí páni sa vrátili na pódium Shakespearovských slávností po piatich rokoch, v takmer rovnakom zložení ako naposledy.
Róbert Mankovecký v rozhovore pre denník SME hovorí prečo Shakespeare vlastne nie je smiešny, prečo nás dnes nudí rozprávka spred pol storočia i v čom je podľa neho čaro Letných shakespearovských slávností.
Róbert Mankovecký
- absolvoval Filmovú a divadelnú vedu na VŠMU v Bratislave.
- Od roku 1991 pracuje ako dramaturg v Slovenskom komornom divadle v Martine. Okrem toho sa venuje scénickej hudbe.
- Je autorom hudby k 230 inscenáciám v slovenských aj zahraničných divadlách. Tvorí hudbu pre televízne inscenácie, filmy, televízne aj rozhlasové hry.
- Za svoju prácu získal niekoľko ocenení – Cenu ministra kultúry 2006 za dramaturgiu a hudbu k divadelnému projektu Štúrovci (koncert zrušený), Divadelné ocenenie Dosky 2007 za najlepšiu scénickú hudbu sezóny 2006/2007 k inscenácii Štúrovci (koncert zrušený), Dosky 2013 za najlepšiu scénickú hudbu sezóny www.narodnycintorin.sk, a cenu Slnko v sieti 2008 za najlepšiu hudbu k filmu Muzika.
Ste dramaturgom a píšete scénickú hudbu. Aké je to byť aj v roli režiséra?
Byť režisérom je vždy zaujímavé, aj keď v prípade Dvoch pánov z Verony nie je úplne korektné hovoriť o mne ako o režisérovi. Ja som síce režíroval obnovenú premiéru, ale snažíme sa zdôrazňovať, že vychádzame z režijného konceptu Petra Mankoveckého, teda môjho brata, ktorý pred ôsmimi rokmi zomrel.
Peter toto predstavenie robil rok pred svojou smrťou, v roku 2012. Už vtedy som bol pri vzniku inscenácie ako autor textov piesní a sčasti aj ako dramaturg. Bolo teda logické, že budem režírovať obnovenú premiéru.
Tým, že som bol pri celom procese idey inscenácie a s Petrom sme stavali aj pôvodnú verziu, vedel som najlepšie, o čo ide. Ale nič objavné, čo sa týka réžie, som nepriniesol, neprekopávali sme to, len sme urobili mierny refresh, ktorý sa vždy hodí.
Niektoré veci sme vypointovali presnejšie a za tie roky sa aj herci posunuli, mnohí z nich aj herecky dozreli.
Kto napríklad?
Keď sme to vtedy v roku 2012 skúšali, bola Barbora Švidraňová len tretiačka na VŠMU. Vedeli sme, že dobre spieva, ale nemala veľké herecké skúsenosti. Odvtedy pôsobila niekoľko rokov v divadle, kde si zahrala iks postáv, a to sa podpísalo na tom, že dnes je herecky úplne inde. Je vyhratešia, sebavedomejšia, zaujímavejšia.
Aj Tomáš Grega, ktorý hrá postavu psa Pozora, bol v roku 2012 absolútne neznámy, začínajúci herec. Dnes už má za sebou mimoriadne úspešnú inscenáciu Zem pamätá, v ktorej hrá Karola Duchoňa a tiež ďalšie vei, vrátane nominácie na cenu Dosky a Krištáľové krídlo. Herecky sa veľmi posunul. Aj úlohu Pozora dnes hrá sebavedomejšie.
Tomáš Grega bol študentom Petrovho posledného hereckého ročníka na VŠMU. Pamätám si, ako mi vtedy Peter hovoril, že má v ročníku veľmi dobrého a pohybovo zdatného chalana.
Tak sa vlastne Tomáš dostal do súboru Slovenského komorného divadla v Martine. Robil s nami Dvoch pánov z Verony a ukázal sa nielen ako šikovný herec, ale aj ako výborný muzikant a spevák. V tom čase som bol v martinskom divadle umeleckým šéfom a povedal som si, že tento chalan sa nám do martinského súboru hodí, a aj som ho prijal.
