CANNES. Hoci to veľmi chcela, Jane Birkin nikdy nevidela svoju dospievajúcu dcéru Charlotte Gainsbourg nahú. Chcela vedieť, aké má prsia, dotknúť sa jej tela, ale nedovolila si to. Tušila, že to mladé dievča, tajomné, uzavreté a od malička nezávislé, by sa pritom necítilo dobre.
Rešpektovala to.
Bol to šok, ale nie prekvapenie. O smrti Sergea Gainsbourga veľa napovedá dom, v ktorom žil Čítajte Charlotte síce vyrastala obklopená pozornosťou novinárov, bola zvyknutá na to, že jej rodičov médiá nakrúcajú a fotia, a aj o smrti svojho otca sa najprv dozvedela z televízie, ale aj ona si uchovala presne takú istú cudnosť, ako mala jej mama.
Nikdy ju preto poriadne nespoznala, nikdy neprenikla do jej intimity. Urobila to až teraz, keď pocítila, že sa jej kráti čas.
V jej režisérskom debute Jane podľa Charlotte si vypovedali veci, ktoré si málokto trúfne opísať vo svojich memoároch, a na ktoré si netrúfa pýtať sa skoro žiadny novinár.
Nie je to film o ikone francúzskej hudby, životnej láske Sergea Gainsbourga a speváčke, ktorá tak odvážne a šokujúco vzdychala v jeho pesničke Je t'aime, moi non plus. Kto o jej živote veľa nevie, bude musieť ísť do googlu.
Nie. Toto je film o žene, ktorá prežila smrť svojej najstaršej dcéry, starne, posledné dva roky sa nespoznáva v zrkadle a učí sa prijímať telo, ktoré okrem veku poznačila aj leukémia.
Po jeho premiére v Cannes sa publikum postavilo a matke a dcére niekoľko minút tlieskalo postojačky.
Charlotte Gainsbourg a Jane Birkin pri nakrúcaní filmu Jane podľa Charlotte. (zdroj: FDC)Ľutuje, ako sa zachovala po smrti dcéry Kate
"V jednom momente musíš zmeniť oblečenie a zamaskovať ním kontúry tela. Musíš odložiť kontaktné šošovky, aby si v zrkadle videla len rozmazaný obraz. Potom sa to dá," hovorí Jane s úsmevom a nastavuje tón filmu: stopercentnú úprimnosť.
