Dejiny umenia sú bohaté na vzájomné súboje v mene dokonalosti a úspechu. Súperenie medzi Raffaelom Santim a Michelangelom nakoniec znamenalo pre ľudstvo znásobenú porciu ušľachtilej krásy.
Údel umelcov
Príbeh Michelangela a jeho slávneho stropu v Sixtínskej kaplnke je vďačným námetom pre spisovateľov i vydavateľov. Americká producentka, režisérka a spisovateľka Stephanie Storeyová to skúsila z inej perspektívy: očami Michelangelovho rivala, mladého a brilantného maliara dokonalosti Raffaela Santiho.
Intelekt nestačí Čítajte Autorka má k renesančným talianskym majstrom blízko, študovala dejiny umenia a časť štúdií strávila práve v Taliansku. Aj vo svojom románovom debute (Olej a mramor) sa venovala príbuznej téme. Ponúkla príbeh súperenia Michelangela a Leonarda da Vinci.
Raffael osirel v jedenástich rokoch. Otcovi na smrteľnej posteli prisľúbil, že sa stane najväčším umelcom v dejinách. Celý život objavoval a rozvíjal v sebe iskry talentu, ktoré mu umožnia tento záväzok naplniť.
(zdroj: Foto - Archív SME)Rodák z Urbina odišiel najprv do Florencie a ako 25-ročný sa usadil v Ríme. Pápež Július II. sa postaral o to, aby renesanční majstri neustrnuli vo svojich privilégiách a podnecoval ich vzájomnú súťaživosť. Vzdialenosť medzi chudobou a prepychom, úspechom a zatratením, slávou a šibenicou bola šialene krátka. Stačilo jedno zaváhanie alebo naopak, kúsok šťastia či pápežovej priazne v správnej chvíli.
Raffael sa neustále konfrontoval s Michelangelom. Z diaľky i zblízka študoval jeho prácu. Šokovaný zistil, že sochár okrem schopnosti vytesať postavy z mramoru vie byť aj geniálnym maliarom.
Raffaela dráždi Michelangelovo čudáctvo. Žasne nad jeho drzosťou, s ktorou dokáže odporovať aj pápežovi. V niektorých momentoch mu však už začína rozumieť. Objavujú sa stopy zvláštneho priateľstva, priazne a porozumenia. Údel umelcov je predsa v mnohom naozaj spoločný...
Dobiehať musím len seba
Raffael dostal za úlohu vyzdobiť pápežove komnaty. Postaral sa aj o portrét Júlia II. a jeho mediciovského nástupcu Leva X. Okrem toho bol vymenovaný za hlavného architekta Baziliky sv. Petra.
