Na chudobe nie je nič romantické. Ani vtedy nie, ak sa o nej píšu knihy.
Ponor do života chudobných
Autor Zvieracej farmy a politicko-satirickej bájky 1984 George Orwell (vlastným menom Eric Arthur Blair) bol aj výborným esejistom a publicistom. Literárna reportáž Na dne v Paríži a Londýne je jeho literárnou prvotinou. Jej vydanie v slovenskom preklade je dôležitým vydavateľským rozhodnutím.
Vyjsť s každým sa nevypláca Čítajte Orwell sa reálne ponoril do života najchudobnejších po návrate z Barmy, kde slúžil do roku 1927 ako koloniálny policajt. Išlo o jeho rozhodnutie, súhru nepriaznivých okolností aj istý druh rebélie. Neskôr k tomu napísal: „Mal som pocit, že musím uniknúť pred každou formou nadvlády človeka nad človekom… Zlyhanie sa mi v tom čase zdalo jedinou cnosťou.“
Sonda do ľudí „na dne“ vo dvoch veľkých európskych mestách je nekompromisná. Niet v nej miesta pre sentiment alebo falošné idealizovanie tých, ktorí nič nemajú.
Predčasne pochovaní umývači riadov
V parížskej časti sa autor snaží získať prostriedky na živobytie prácou umývača riadov v jednom z hotelov. Jeho pracovisko je predčasným peklom.
(zdroj: Foto - Archív SME)Mizerne platení pomocníci pracovali v niektoré dni aj sedemnásť hodín. Nevyspatí a umorení cestovaním každý deň znovu vstupovali do tlamy systému, ktorý z nich vycical posledné zvyšky životnej energie.
Zápas o základné fyzické prežitie je ubíjajúci. Znamená rezignáciu, ktorá postupne človeka ochromí a po kúskoch ho zbaví dôstojnosti.
V Orwellovej sociálnej reportáži z Paríža je nadmiera špiny a pokrytectva. Luxusné reštaurácie vo svojich útrobách skrývajú tisícky otrokov. A každá porcia predraženého jedla znamená vydieranie ľudí, ktorí sa nevedia dostať von z ubíjajúceho zápasu o prežitie.
Nedokážu si našetriť na zvýšenú kvalitu života. Ohrozené sú ich príbytky. Potĺkajú sa životom spolu s mnohými ďalšími prišelcami a skrachovancami, ktorí ráno netušia, čo budú jesť večer.
Plongeur (umývač riadov) je otrokom. „Dovolenku má len vtedy, ak ho vyhodia. S výnimkou šťastnej náhody niet z takéhoto života úniku, jedine do väzenia. Jednoducho sa dostali do pasce rutiny, ktorá znemožňuje premýšľanie.“
Cit pre najzlomenejších
Druhá (londýnska) časť nie je o nič veselšia. Ponúka však nové kontexty. Orwell padol na dno s londýnskymi tulákmi, ktorých základnou úlohou je nájsť si na noc miesto v jednej z desiatok ubytovní.
