V prvých desaťročiach dvadsiateho storočia už na svete neostalo veľa neznámych miest, objavitelia a bádatelia dobyli oba póly, presekávali si cestu džungľami, odhalili stratené mestá a splavili skryté rieky, vydávali sa naprieč púšťami a vzduchom ponad oceány.
Roky sú kolektívnou pamäťou jednej francúzskej generácie Čítajte Ostalo však jedno miesto, kam ľudská noha nevkročila – najvyššie vrcholy sveta, štrnásť osemtisícoviek v mohutnej hradbe Himalájí, ktorá sa tiahne tritisíc metrov od Afganistanu po Čínu.
Súperenie pred druhou svetovou
Prvé pokusy zdolať vrcholy Everestu, Kančendžongy, K2 či Annapurny sa skončili neúspechom, ale začiatkom tridsiatych rokov už ďalšia generácia horolezcov vedela dosť na to, aby sa pokúsila pokoriť nedotknutú strechu sveta.
(zdroj: Foto - Archív SME)Kým sa svet pomaly blížil k najhoršej vojne v dejinách a rodilo sa nové Nemecko, v Himalájach sa začali veľké preteky, do ktorých sa postupne zapojilo desať národností a ktoré si vyžiadali mnoho obetí na životoch.
Toto nie je len kniha o horách, ale aj o príbehoch mužov a žien, ktorí sa s primitívnym výstrojom vydávali do neznámych a nehostinných končín, príbehoch často takých neuveriteľných, napínavých a dobrodružných, že by vystačili na samostatné knihy.
Okrem tibetskej odysey Heinricha Harrera sa dočítate aj o Mauriceovi Wilsonovi, ktorý na malom dvojplošníku preletel osemtisíc kilometrov cez štvrtinu sveta a prekabátil vládnych úradníkov na troch kontinentoch, keď sa rozhodol vydať sám peši na Everest, alebo o publicistovi horolezeckej expedície Willim Schmidovi, ktorého si počas Noci dlhých nožov splietli s jeho menovcom, významným pohlavárom SA, a zavraždili ho.
