„Z neurčitej masy údajov sa vynára nahý ľudský život,“ napísal Danilo Kiš v jednej zo svojich poviedok v zbierke Hrobka pre Borisa Davidoviča. To je veta, ktorá takmer chirurgicky presne vystihuje celú knihu, ktorá vyšla vo vtedajšej Juhoslávii pred štyridsiatimi piatimi rokmi v júni 1976.

Srbský spisovateľ Danilo Kiš sa narodil v roku 1935 v Subotici maďarsko-židovskému otcovi a matke pôvodom z Čiernej Hory do jazykovo aj kultúrne pestrého sveta, ktorý počas jeho života pomaly mizol. Jeho otec zomrel v koncentračnom tábore, sám Kiš žil v Novom Sade, v západnom Maďarsku, v čiernohorskej Cetinji, študoval v Belehrade a neskôr žil vo Francúzsku. Hrobku pre Borisa Davidoviča napísal práve tam, keď pôsobil na univerzite v Bordeaux ako lektor srbochorvátčiny.