Aj o pol siedmej večer je horúco, slnko páli a nezdá sa, že chce klesnúť za rovinatý obzor. Šľachovitý muž sa do tvrdej zeme snaží dlhým vrtákom urobiť dieru, do ktorej chcú ženy zatĺcť drevené tyče a vytvoriť provizórny paraván.
Práca ide pomaly. Vyprahnutá pôda pripomína skalu. Vŕtačka sa prehrieva a treba ju každú chvíľu vypnúť.
Obďaleč stojí zaparkovaná staršia červená dodávka. V jej dlhom podvečernom tieni sa pred teplom skrýva niekoľko mladých žien. Ponúkajú mi vodu a repelent proti hmyzu. Keď zdvorilo odmietnem, pousmejú sa. Vedia, že onedlho oň budem žiadať.
Nejde o výjav zo zakladania kočovníckeho tábora kdesi v nehostinnom púštnom území. Odohráva sa v blízkosti hlavného mesta, na poli neďaleko hraníc s Maďarskom.
Skupina ľudí, ktorí bojujú s tvrdou zemou, nie sú kočovníci, ale členky nezávislého Divadla NUDE, ktoré tu má o dva dni odohrať premiéru inscenácie Roľa.
"Nápad to bol dobrý, len som nečakala, že to bude také náročné. A že tu bude toľko múch," odpovedá herečka a členka divadla Lýdia Ondrušová na moju otázku, či hranie na poli stále považuje za dobrú myšlienku.
Hľadáme roľu, pole alebo lúku. Zn: divadlo
S členkami divadla sa počas skúšobného procesu stretávam niekoľkokrát. Po prvý raz tri týždne pred premiérou.
V tom čase majú za sebou zdĺhavý a náročný zber materiálov. Tvorkyne inscenácie Libuša Bachratá, Jana Bučka, Veronika Malgot, Lýdia Ondrušová a Laura Štorcelová už absolvovali množstvo rozhovorov o vlastných rodinách, traumách a tajomstvách, ktoré ich ovplyvňovali.

V predchádzajúcich týždňoch otvárali často nepríjemné, niekedy však aj dojemné a vtipné príbehy matiek, starých aj prastarých mám. Hovorili o ženských líniách svojich rodov, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú aj ich životy.
Ucelený a kompletný text ešte neexistuje, to však pri autorskom divadle nie je nič nezvyčajné.
Zvláštnejšie je, že tvorkyne stále netušia, kam počas premiéry pozvú divákov.