Klaviristka Kristína Smetanová: Nemôžem si dovoliť prestať hrať

Keď počas lockdownov nemala prístup ku koncertnému krídlu a nemohla cvičiť, zistila, že pandémia má aj iný rozmer ako zrušené koncerty. Klaviristka KRISTÍNA SMETANOVÁ vraví, že ak by ešte niekedy v živote nemala prístup k nástroju, môže kariéru koncertnej klaviristky rovno zabaliť.

Mladá umelkyňa patrí medzi najvýraznejšie slovenské hudobné talenty. Venuje sa nielen interpretácii klasickej hudby, ale vystupuje s viacerými populárnymi kapelami a skladá aj vlastnú hudbu. V rozhovore hovorí aj o tom, aké je to hrať klasickú hudbu na rušnom mieste a aké šance má mladý hudobník sa presadiť.

Koncom júla odohráte klavírny recitál na festivale Viva Musica! Bude to koncert pred nákupným centrom, čo je celkom iné prostredie ako koncertná sála. Nie je to rušivé hrať na verejnom priestranstve?

Mala som možnosť si niečo podobné už raz vyskúšať v Holandsku, kam som chodievala na majstrovské kurzy. Mávali sme tam recitály na rôznych miestach a jeden z mojich koncertov bol presne pred nákupným centrom. Už vtedy som sa mentálne pripravovala na to, že si musím počas koncertu vytvoriť vlastnú bublinu.

Keď človek hrá v koncertnej sále, kde je aj prispôsobená akustika, tak sa snaží vyjsť zo svojej "pomyselnej bubliny" a rozšíriť rádius svojho interpretačného zámeru. Myslím si, že tento koncert bude pre mňa práve opačnou výzvou. Budem sa musieť viac uzavrieť do seba, aby som sústredenou hrou zaujala tých, ktorí ma naozaj budú chcieť aktívne počúvať, a zároveň aby ma nerušili vonkajšie ruchy, s ktorých prítomnosťou počítam.

Do akej miery sa dokážete pri tom sústrediť?

Klasickú hudbu je ťažké, ba až nemožné hrať pri rozhovoroch či iných rušivých elementoch. Nie je to hudba do pozadia, vyžaduje si veľkú koncentráciu interpreta aj poslucháča. Svojou hrou sa snažím prehovárať k obecenstvu a zaujať ho. Ak by sa publikum rozprávalo alebo inak zabávalo, bolo by to dehonestujúce a mne ako interpretovi by to mohlo navodiť pocit menejcennosti.

Patrí teda takýto koncert vôbec na hlučné verejné miesta?

Určite áno. Myslím si, že tá hudba je natoľko silná, že nepochybne osloví aj mnohých okoloidúcich.

To je vlastne aj cieľ Viva Musica! festivalu – zaujať ľudí, ktorí by nikdy neprišli do koncertných sál. Čím si myslíte, že ich môže zaujať váš koncert?

Dramaturgia môjho koncertu je postavená na kontrastoch. Budem hrať dramatické, energické skladby, kde do popredia vystupuje rytmická zložka, ale aj lyrické skladby s krásnou spevnou líniou. V mnohých ohľadoch sa tieto skladby približujú k "filmovej" hudbe, čo je žáner, ktorý nie je asi nikomu cudzí.

Viva Musica! festival sa snaží ísť modernejšou cestou a priblížiť sa aj obyčajnému poslucháčovi. Koncert preto otvorí Respighiho Notturno navodením príjemnej atmosféry, plynule prejdem do skladieb od Mauricea Ravela - kde sa vystrieda neoklasický prístup v Le Tombeau de Couperin so známou Pavanou. Uvediem aj výber z Rachmaninovových prelúdií a program uzatváram Eugenom Suchoňom.

Kristína Smetanová na koncerte Symfonického orchestra VŠMU v bratislavskej Redute. (zdroj: Archív K. Smetanovej)

Okrem klasickej hudby sa venujete aj populárnej hudbe, hráte v kapelách, spievate a skladáte hudbu. Ktorá stránka hudby je vám najbližšia?

Odmalička som inklinovala aj k spievaniu a skladaniu hudby, preto aj dnes pôsobím vo viacerých kapelách. Na hudbe mám rada jej rozmanitosť, ale keby som si mala vybrať jedno, tak by to bol určite klavír a klasická hudba, tomu venujem najviac času. To je to, čo ma najviac baví a napĺňa.

A čo kompozícia?

Kompozíciu som vyštudovala na konzervatóriu, na vysokej škole som v tom už nepokračovala. Aj momentálne však píšem skladbu pre naše klavírne duo - Devanas, ktoré tvorím spolu s klaviristkou Júliou Novosedlíkovou.