Katarínu Hybenovú zaviala práca z Popradu do New Yorku. A začala blogovať o svojom živote vo Veľkom jablku. Až nakoniec jej písanie prinieslo námet na debut Malé jablko, román, v ktorom je veľa skutočného. Spočiatku neistá budúcnosť hlavnej hrdinky a právničky Eleny sa začne postupne vyjasňovať, keď sa presťahuje do neprebádanej newyorskej časti Bushwick. V knihe, okrem iného, autorka s reálnou presnosťou opisuje život v New Yorku. A veruže to nie je len sex v meste. I keď aj ten sa tam nejedenkrát spomenie.
Román ste písali na základe skutočných udalostí. Do akej miery je to skutočnosť a kde už sa začína fikcia?
Zuzana Kronerová: V slovenčine som viac sama sebou Čítajte Román sa odohráva v bohémskej brooklynskej časti Bushwick, ktorú dôverne poznám, a hlavná hrdinka rieši podobné dilemy, ako som kedysi riešila ja. No Malé jablko je román, takže fikcia.
Dokážete sa s hlavnou hrdinkou stotožniť alebo ste jej dali črty, ktoré by ste chceli mať vy? Chceli ste cez ňu niečo povedať, vyjadriť?
Elena je románová postava, určite nie nejaká ašpiratívna verzia mňa samej. Dúfam, že má kladné aj záporné vlastnosti, tak ako skutočná osoba. I napriek podobnému osudu, Elena si žije vo vlastnom svete, robí si vlastné rozhodnutia a dostáva sa do situácií, v akých som ja nikdy nebola.
Pôvodne ste písali svoje memoáre v angličtine pre americký trh. Potom ste to celé upravili na fikciu a preložili do slovenčiny. Prečo?
(zdroj: Foto - Archív SME)Na knihe som začala robiť v roku 2015. Vedela som, že chcem písať o Bushwicku a hľadaní vlastnej pravdy a autentického spôsobu života. Formát a cieľová čitateľská skupina sa vynárali až postupne počas mojej práce. Najprv som to poňala ako memoáre, ale čoskoro som zistila, že realita je zdĺhavá, menej zaujímavá a neodohráva sa v rámci románovej štruktúry, ktorú tak zbožňujem.
Keď som si dala povolenie poňať to ako fikciu, vymyslieť si dej, nadizajnovať postavy, ako som potrebovala, začalo to byť zaujímavé. Román ako formát mi umožnil povedať, čo som chcela, efektívnejšie a dospieť k záverom, ku ktorým som v reálnom živote dospievala roky. Takže je to remix reality a kopy, kopy fikcie.
Čo ste svojím románom chceli odkázať alebo na čo ste chceli poukázať? A čo chcete, aby si čitatelia z neho odniesli?
Mojím odkazom je vždy to isté: žime podľa srdca. Verme tomu tenučkému hlásku intuície v nás. Žime autenticky, robme to, pre čo sme prišli na zem.
