Astrofyzika dokáže rozbúchať i srdce humanitne zameraného čitateľa a evolučná biológia už desaťročia dvíha ľudí zo stoličiek. O matematike však väčšina z nás stále premýšľa ako o čomsi, čo sa zmaterializuje, keď treba zaplatiť účet či vypočítať výšku hypotéky, a potom to zalezie tam, odkiaľ to prišlo, do sféry čistého rozumu.
Tokarczukovej krajina nie je pre staré ženy Čítajte (Kde to potom najmä slabších jedincov nahlodáva otázkami typu: naozaj si pri výške svojho platu a odpočítaní nákladov na položky, ako sú jedlo a teplá voda, môžem dovoliť kúpiť ešte jednu knihu?)
Kit Yates, docent aplikovanej matematiky na Univerzite v Bathe, sa však spôsob, akým tento odbor vnímame, snaží zmeniť. Vzorce a výpočty od neho nečakajte. V jeho podaní je i exponenciálny rast niečo, čo môžete milovať i nenávidieť, je to začínajúci sa život v lone matky i podvodná investičná schéma, Oppenheimerov ničiteľ svetov i skysnuté mlieko zabudnuté v chladničke.
Yates nenapísal knihu o číslach. No dobre, nejaké čísla tam sú, možno aj percentá a sem-tam sa nájde i zlomok, ale Matematika pre život (Lindeni 2021) je kniha najmä o nás. O ľuďoch.
Skryté pravidlá
Indexom telesnej hmotnosti, známym aj ako BMI, sa riadia lekári, poisťovne, štátne orgány i Svetová zdravotnícka organizácia. Nedávna štúdia pritom zistila, že až „30 percent ľudí s normálnym BMI bolo kardiometabolicky nezdravých a až polovica jedincov klasifikovaných podľa BMI ako osoby s nadváhou a viac ako štvrtina ľudí klasifikovaných ako BMI obéznych, bola metabolicky zdravá“.
