CANNES. Po tomto festivale v Cannes rozhodne zostanú polemiky. Zvíťazil film, pri ktorom museli zasahovať záchranári. Publikum pri ňom zažívalo nevoľnosti, toľko násilia v ňom bolo a tak nekompromisne bol nakrútený, že citlivejší diváci museli odísť z kinosály predčasne.

A potom sa tých ostatných pýtali, či bol ten film Titane naozaj taký dobrý. Nedali mu cenu len preto, že v sebe niesol efekt šoku, že bol provokatívny?
Aj keby bol provokatívny, to je presne úloha festivalu v Cannes. Na také snímky má upozorňovať. Za najdôležitejší festival na svete sa nepovažuje preto, že sa tu sústredia hviezdy a všetok filmový biznis od Afriky po Hollywood. Neustále chce meniť a mení pohľad na to, aká by mohla a mala byť kinematografia.
Nie tradície, nie konvencie, nie pekné príbehy, ale odvážni a originálni tvorcovia sú tu bohovia. Alebo teda – titani.

Šéf poroty nebol samoľúby
Cannes bol tento rok experiment. Neprišlo toľko ľudí, koľko ich chodí zvyčajne, ale aj tak ich bolo – na covidové obdobie – veľa. Niektorí hostia sa necítili v zaplnených sálach komfortne, iní zas boli celkom pokojní.