Gump - pes, ktorý naučil ľudí žiť
Nestáva sa to často, ale niekedy aj film môže byť v našom živote určujúci. Keď taký vidíme v detstve, neskôr si už ani nepamätáme jeho dej a myšlienku dokážeme vyrozprávať v hrubých črtách.
Stále ju ženú do roboty, romantiky má málo. Byť kravou nie je bohviečo Čítajte Dôležité je, že nám po ňom zostala emočná stopa, akási vnútorná pečiatka. Skrátka, formoval našu citlivosť a empatiu.
Taký by pre dnešné deti mohol byť film Gump - pes, ktorý naučil ľudí žiť.
Bolek Polívka v úlohe bezdomovca Béďu v ňom nájde šteniatko na hranici života a smrti. Vytiahne ho z kontajnera a prinesie domov - teda do polorozpadnutej búdy, kde žije s hŕstkou blízkych ľudí.
Nie každý bezdomovec na to má
Dieťa nevidí svet v kontexte, vníma ho len po najbližší plot, po koniec ulice alebo záhrady. To rešpektuje F. A. Brabec, ktorý film o Gumpovi režíroval aj nasnímal.
Príbeh nie je nijako zvlášť zakotvený v priestore ani v čase. Ukazuje len výsek reality a jej základné stavebné prvky: lásku, krásu, harmóniu - a popri nich aj nebezpečenstvo, prejavy ľudskej malosti, pocity ohrozenia, strachu.
