Na jeseň mal ANDREJ DÚBRAVSKÝ výstavu v New Yorku, no pre pandémiu tam vycestovať nemohol. Potom si chcel oddýchnuť, a tak sa s radosťou pustil do maľovania včiel, ôs, lienok a ďalšieho hmyzu, ktorý ho fascinuje od detstva.
Tieto plátna teraz visia v botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach. Výstavu s názvom Hlina a hmyz si návštevníci môžu pozrieť v pestovateľskom skleníku, ktorý bežne pre verejnosť nie je otvorený.
V rozhovore hovorí pre SME Dúbravský hovorí o svojej láske aj odpore k hmyzu, o knižke, ktorú k výstave pripravil pre deti, i o tom, čo môže každý urobiť preto, aby hmyz nevymieral.
V sprievodnom text k výstave sa píše, že výstava Hlina a hmyz je výsledkom niekoľkoročného plánovania a diskusií s riaditeľom košickej botanickej záhrady Pavlom Mártonfim. Čo bolo na začiatku?
Na začiatku som potreboval ísť na výlet. Bolo to asi v roku 2018. Rozhodol som sa sadnúť na vlak a ísť do Košíc, lebo som tam dlho nebol. Riaditeľ košickej botanickej záhrady Pavol Mártonfi je známy fanúšik umenia a keď videl na instagrame, že cestujem do Košíc, zavolal ma, aby som príišiel aj do botanickej záhrady.
Zhodou okolností som tam mal aj namierené, lebo mojím hoby je aj pestovanie kaktusov a v Košiciach majú veľkú a dôležitú zbierku kaktusov. Vtedy mi navrhol, či by som tam neurobil výstavu, s čím som súhlasil, a začali sme hovoriť o tom, čo by to mohlo byť.
Andrej Dúbravský
- Vyštudoval VŠVU v Bratislave – Katedru maľby a iných médií u Ivana Csudaia a Daniela Fischera.
- Získal prvé miesto v súťaži o Cenu nadácie VÚB – Maľba 2012.
- Vystavuje na Slovensku aj v zahraničí, jeho diela sú zastúpené aj v zbierkach Slovenskej národnej galérie.
- Pracuje v Rastislaviciach a v New Yorku, kde mal viacero skupinových výstav a jednu samostatnú.
Potom sme to však dlho odkladali, lebo som mal veľa inej práce. Niekedy v priebehu plánovania padol aj návrh, aby sme spravili výstavu mojich keramických kvetináčov. Chceli sme do nich zasadiť ich kaktusy, no napokon to nevyšlo.
Čo sa stalo?
Nevydržal som a zasadil som do kvetináčov svoje kaktusy. Potom sme zase hovorili, že by som ich všetky priniesol do Košíc, čo sa zase mne nepozdávalo, lebo to by som bol celé leto bez kaktusov.
Zvažovali sme napríklad, že plátna budú plápolať v exteriéri záhrady alebo že ich nainštalujeme v nejakej "kôlničke". Začiatkom roka sme sa dokonca rozhodli, že výstavu odložíme pre veľkú rekonštrukciu vstupnej budovy.
Nakoniec sme vymysleli, že bude v pestovateľskom skleníku, kam bežne návštevníci nemajú prístup, a že tam budú plátna, aj keď tým riskujeme, že môžu vo vlhkom prostredí splesnivieť.
Dnes je skleník plný ôs, lienok a všakovakého hmyzu. Od začiatku bolo jasné o čom bude výstava?
Nechcel som urobiť výstavu "Andrej Dúbravský v botanickej záhrade", nechcel som, aby tam viseli hocijaké moje obrazy.
Vždy, keď som v posledných rokoch robil nejakú výstavu, istým spôsobom súvisela s hmyzom. V roku 2019 som mal dve výstavy, ktoré sa volali Larva Run. To boli veľmi priamočiare environmentálne výstavy.
No zároveň som vždy mal pocit, že v rámci každej mojej výstavy ide hmyz do úzadia. Ľudia možno majú radi moje húsenice, ale často si do toho vkladajú vlastné významy a obsahy.
Výstava Hlina a hmyz v košickej botanickej záhrade. (zdroj: Tibor Czitó)Takže divákom podľa vás unikala podstata?
Húsenice sa napríklad môžu interpretovať rôzne. Niekto ich chápe ako symbol pažravosti a konzumu, inému môžu pripomínať detstvo u babičky, inému genitálie.
Keď som robil spomínané výstavy, ktoré boli doplnené aj rôznymi figuratívnymi obrazmi, mal som skôr pocit, že si všetci všímali iné diela. A že obrazy s hmyzom hrali druhé husle. Teraz som chcel urobiť výstavu, ktorá by bola jednoznačná.
