Jak bůh hledal Karla
Čech zaspáva s pivom v ruke, nie s ružencom ako Poliaci. V boha verí, len keď je zle, vtedy zvolá: panebože, pomôž mi. Viere istý kredit pripisuje, lebo vďaka nej sa človek v nevyspytateľnej prírode cítil silnejší, ale pri náboženstve je opatrný.
Cirkevná hierarchia priťahuje len deviantov, myslí si.
Režisér filmu o Rážovi: Jožove politické postoje súvisia s chudobou a hľadaním otca Čítajte Takýto profil majú členovia českého televízneho štábu, vedeného režisérom Karlom Žaludom, ktorí sa vydali do Poľska a na úrovni viery chceli pomenovať rozdiely medzi národmi, ktoré sú si geograficky blízke, ale ideologicky vzdialené.
Pravdepodobne urazíme veľa Poliakov, ale inak sa nedá, vystríhal Žalud pred cestou.
Ich putovanie, diskusie, nedorozumenia s miestnym obyvateľstvom ale aj hádky, ktoré mali medzi sebou, sú zdokumentované vo filme Filipa Remundu a Víta Klusáka Jak bůh hledal Karla.
Veriaci by mali byť pripravení na to, že českí ateisti ho nakrútili naozaj nekompromisne.
Dohodli sa, že sa im budú vysmievať
Karel Žaluď sa Poliakov najprv iba pýta - provokačne, ale celkom pochopiteľne. Ako mám nájsť boha? Ako môžem pocítiť jeho prítomnosť? Keď sú takí experti, nech mu to vysvetlia.
Ale dostane len naivné odpovede. Napríklad: Opakovane vyslovuj jeho meno a pocítiš jeho prítomnosť.
Nepresvedčia ho ani dobrosrdečné mníšky, ani veľkolepé kresťanské happeningy na štadiónoch.
