S Karolom Felixom je skvelé rozprávať sa, pretože je scestovaný, má za sebou mnohé medzinárodné výtvarné pobyty, workshopy či zbierku ocenení. So Zbyšom, ako ho volajú kamaráti, sme sa stretli pri príležitosti jeho krásnej výstavy Za svetlom v Nitrianskej galérii.

Kým sme spustili diktafón, hovorili sme o súčasnej grafike a padlo aj slovné spojenie smrť grafiky. To znie ako veľmi zvláštny termín, keď práve sedíme pred Nitrianskou galériou na káve po pôsobivej výstave grafiky. Aká je vlastne dnes grafika?
Grafika je mŕtva, povedal jeden nemenovaný pedagóg mladej študentke. Musel som sa pousmiať… človeku sa už ani nechce komentovať tieto populistické čierno-biele súdy. Už ohlasovali koniec maľby, teraz grafiky a nabudúce možno všetkých klasických výtvarných médií. To, že je grafika mŕtva, tvrdí len niekoľko kunsthistorikov a aj to väčšinou len slovenských.
Okrem veľkých dlhodobo existujúcich prehliadok a súťaží grafiky vznikajú ďalšie nové grafické bienále či trienále po celom svete a tešia sa záujmu umelcov aj širokej verejnosti. Samozrejme, vďaka novým technológiám a konceptuálnym stratégiám sa hranice média grafiky rozširujú a prípadne sa aj prelínajú s inými médiami.
Vy chodíte a vystavujete po svete...
Aj prednášam a prednášam aj o slovenskej grafike či o slovenskom výtvarnom umení vo všeobecnosti. Je to pre mňa inšpiratívne a často aj poučné. Ľudia v zahraničí reagujú najčastejšie najmä na to, čo je odlišné od mainstreamových globálnych trendov v umení.

Myslím si, že autenticita a istá odlišnosť je práve to, čo do globálneho umenia môže priniesť kultúra malých národov, ako je aj tá naša. Chytanie globálnych trendov za chvost vedie len k tomu, že na tom chvoste budeme aj umiestnení. Zažil som už niekoľkokrát ohlasovaný koniec maľby a stále sa veselo maľuje. A tak je to aj s grafikou.