Dunaj, pretekajúci cez desať krajín, je medzinárodná, multikultúrna, druhá najdlhšia rieka v Európe (2845 km), ktorá stelesňuje symbol dávnej histórie aj národnej hrdosti.
Na brehoch Dunaja ležia štyri hlavné mestá, niektoré jeho úseky vytvárajú hranice. Už v minulosti sa po jeho vodách prepravovala soľ, drevo, nerastné suroviny, víno aj dobytok, ale pozdĺž jeho toku sa odohrávali aj spory o teritóriá a mocenské vplyvy.
Dopravná a strategická tepna
Aktuálna výstava v reprezentačnej sále Rakúskej národnej knižnice (Prunksaal) pozýva návštevníkov na unikátnu cestu po fascinujúcom, historickom i kultúrnom priestore povodia Dunaja.
Labyrinty našich životov Čítajte Spočiatku to bola nespútaná, divá a nebezpečná rieka. Početné skaly sťažovali alebo aj znemožňovali plavbu, rozbúrené vody a návaly ľadu ovplyvňovali život na brehoch. V histórii hlavného mesta rakúsko-uhorskej monarchie bolo zaznamenaných viacero katastrofálnych povodní.
Volavka - akvarel Leopolda Brunnera (zdroj: FOTO - Österreichischen Nationalbibliothek)Skrotenie prúdu tejto rieky sa dnes považuje za jeden z najvýznamnejších projektov monarchie v 19. storočí. S reguláciou Dunaja v oblasti Viedne sa začalo v roku 1870. Skúsenosti a poznatky z úspešnej stavby Suezského prieplavu prispeli k presadeniu radikálneho riešenia, ktoré predstavovalo vytvorenie nového zarovnaného koryta, pre ktoré sa muselo vykopať až 16 miliónov kubických metrov zeminy.
Splavná rieka bola dôležitou súčasťou infraštruktúry, vodná cesta sa stala najlepšou a najvýhodnejšou prepravnou možnosťou. Okrem toho mala rieka aj veľký strategický význam, na jej brehoch sa odohrali významné bitky aj vojny, po dlhé stáročia určoval dejiny dunajského priestoru meniaci sa vplyv veľkých mocností, akými boli okrem monarchie aj Osmanská ríša a Rusko.
Na výstave je napríklad po prvýkrát vystavený rukopis cisárskeho vojenského komisára Heinricha Ottendorfa, ktorý obsahuje presné údaje o palankách – malých opevneniach na území, ktoré vtedy patrilo k Osmanskej ríši.
Na krásnom modrom Dunaji
Dunaj sa objavuje v mnohých povestiach, básňach i poviedkach. Neobyčajné prírodné kulisy v jeho povodí sa stali inšpiráciou pre literátov, maliarov aj hudobných skladateľov. Slávny valčík Na krásnom modrom Dunaji z roku 1867 od Johanna Straussa ml. sa dokonca považuje za neoficiálnu hymnu Viedne, ba i celého Rakúska, hoci podľa pozorovacích správ Hydrografického inštitútu vo Viedni sa najčastejšie uvádza farba vody oceľovozelená, smaragdová, hnedá a špinavozelená.
