Predstavte si krajinu, kde vládne pevný teokratický režim, ktorý sa odvoláva na Bibliu. Kde sú vyvolení muži a podriadené ženy. Predstavte si krajinu, kde rozhoduje skupinka extrémne podozrievavých, paranoidných fanatikov.
Žijeme napriek medicíne Čítajte Krajinu, kde sa nesmie rozprávať, oficiálnemu jazyku vládnu frázy, kde sú nepohodlní ľudia bez milosti a verejne popravení a kde je rozmnožovanie dielom vysoko plánovanej a sofistikovanej prípravy. A predstavte si, že by takáto totalita vznikla vo veľmi vyspelej krajine, ktorá sa tvárila, že je tou najdemokratickejšou na svete.
Áno, ak ste čítali Príbeh služobníčky od Margaret Atwoodovej, viete, že rozprávam o jej krajine, ktorá vznikla na troskách USA, o Giléadskej republike a služobníčke Fredovej. Príbeh služobníčky je veľkým dystopickým dielom, výborným a temným románom, ktorý navyše dával mnoho znepokojujúcich otázok.
(zdroj: Foto - Archív SME)Dystopia Atwoodovej, ktorá vznikla ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia, veľa odpozorovala od vtedajších totalitných režimov. Represívna moc, ktorá neustále všetkých sleduje a vytvára tak atmosféru desivej paranoje, mala svoje korene v krajinách za železnou oponou či vo východoázijských totalitách.
Prísna ideologická línia založená na dezinterpretácii Biblie a dôsledné dodržiavanie pravidiel obmedzujúcich akúkoľvek slobodu rozhodovania zasa pripomína teokratické režimy islamských štátov.
Čo bolo už vtedy úžasné, skvele predpovedala to neustále sledovanie, ktoré je prítomné v našich životoch dnes, všadeprítomné kamery a kontrolné body, ktoré si dnes už nosíme všetci vo vreckách v podobe mobilu.
Pokračovanie
Zjavne však pôvodný text vyvolával nielen čitateľské nadšenie, ale aj záujem a zvedavosť, ako sa vlastne Gileád rozpadol, čo sa stalo so služobníčkou a jej dieťaťom. Keď sa začala pripravovať filmová séria, tlak dorozprávať naznačené vzrástol. A samotná autorka sa rozhodla niektoré motívy vziať do svojich rúk a dorozprávať.
