Čo znamenalo byť Rusom v minulosti a dnes? Aké je postavenie Ruska vo svete, kde je jeho miesto? Obracia sa skôr na Európu či na Áziu? Mark Galeotti, ktorý je odborníkom na moderné Rusko, najmä na jeho bezpečnostnú politiku, spravodajské služby a kriminalitu, sa snaží vo svojich knihách odpovedať na tieto otázky, ktoré si kladú aj historici už niekoľko storočí.
Obklopený včelami patril prírode a divočine Čítajte Rovnako ako s každou krajinou, aj s Ruskom sa tiahne mnoho mýtov a legiend. Nie je to až také prekvapujúce vzhľadom na to, v akej bubline sa Rusko uzatvára pred západným svetom, a tak vznikajú nedorozumenia a prehlbuje sa neochota porozumieť jeho vnútorným nuansám.
Mýty o Rusku sú stále rovnako živé
Mark Galeotti je veľkým kritikom súčasného Ruska a jeho prezidenta Vladimira Putina. Vo svojej predošlej knihe Musíme si pohovoriť o Putinovi (Ikar 2019) totiž dopodrobna rozobral Putinovu osobnosť, čím naštrbil všetky presvedčenia o jeho sile a moci, ktorou v skutočnosti vôbec nedisponuje. Ako autor zo Západu citlivo vníma pokrivené videnie tohto najväčšieho štátu sveta a aj jeho vládcu, čo sa pretavuje i do jeho poslednej knihy na túto tému Krátke dejiny Ruska (od pohanov k Putinovi).
(zdroj: Foto - Archív SME)Nie je však sám, kto sa snaží nastaviť zrkadlo ruskému národu. Prostredníctvom kultúry sa o to pokúsil aj britský historik Orlando Figes vo skvelej a faktmi presýtenej rozsiahlej publikácii Natašin tanec. Kultúrne dejiny Ruska (Premedia 2020), pomyselne stojacej na Tolstého románe Vojna a mier.
Galeotti sa však na rozdiel od Figesa venuje Rusku skôr „tradične“, a teda naň nahliada najmä cez politickú optiku, ktorá je značne poznačená vonkajšími vplyvmi, čo má dosah aj na jeho neustále sa meniacu hybridnú identitu.
