Urazená samoľúbosť, intrigy, vraždy, diamanty aj zakázaná láska ľudí, ktorí už zďaleka nie sú najmladší. Mohla sa vydatá tridsiatnička bláznivo zaľúbiť do čerstvo ovdoveného, bohatého a vplyvného šesťdesiatnika? Bola za tým čistá láka či vypočítavosť? Autorka necháva otvorené všetky možnosti a pridáva ďalšiu – mágiu.

Tina Van der Holland v románe Biela pani levočská uvádza nielen mapu vtedajšej Levoče, ale vymenúva aj všetky dôležité postavy, ktoré zasiahli do deja, a uvádza ich status. V podobne rozsiahlom diele je to veľmi vhodné pre orientáciu čitateľa.
Opisuje aj genézu, ktorá viedla ku konkrétnej historickej situácii, v ktorej sa územie dnešného Slovenska nachádzalo, a v stručnosti aj motivácie Františka II. Rákócziho či Ľudovíta XIV., ktorý jeho povstanie podporoval, dúfajúc v oslabenie moci Habsburgovcov.

Levoča bola v tých časoch zaviazaná prísahou vernosti kniežaťu Rákóczimu. Jeho vojská obsadili mesto v novembri 1703 a mešťania odprisahali vernosť kniežaťu tak ako predtým Thökölymu, Bethlenovi či Bocskaiovi. Ciele Rákócziho povstania ich však po zistení, že ide predovšetkým o výsady uhorskej šľachty, nenadchli.
Levoča bola nemecké mesto, šľachta v nej nebola obvyklá a o blaho mesta sa viac zaslúžili obchodníci a remeselníci. A tí si želali predovšetkým pokoj. Po dlhom obliehaní mesta, ktoré prešlo do urputných bojov, obyvateľstvo strácalo trpezlivosť. Domy a majetok mali zničené, v každej rodine pri bojoch niekto zahynul a zásoby sa míňali.
Žena, ktorá si dovolila správať sa ako muž
Je Juliána Korponayová dobovou Matou Hari – dvojitou agentkou, zneužitou každou zainteresovanou stranou? Alebo azda akčnejšou pani Bovaryovou, ktorá si nekúpila len kvety, ale vzala udalosti svojho života aj života druhých do vlastných rúk a rozohrala hru, ktorú nevyhrala?