Jedna vec sa za stáročia nezmenila. Smútok zo straty stále s rovnakou intenzitou zaplavuje ľudské duše.
Agnes a učiteľ latinčiny
Román uznávanej prozaičky pochádzajúcej zo Severného Írska môže mať tie najvyššie ambície. Aj nezávisle od ocenení, umiestnení v rebríčkoch predajnosti a koncoročných ankiet ide o výnimočne pôsobivú knihu.

Je znakom rezignácie požičať si slová z inej recenzie, ale v prípade Hamneta verím v odpustenie. Kritik z The Sunday Times zadefinoval silu Hamneta v jedinej vete: „Mimoriadne senzuálny zážitok… čosi neobyčajné.“
Vravíte, že vám je meno Hamnet povedomé? Jedno písmeno sa akosi nevydarilo, ale áno, ide o Hamleta. V alžbetínskej dobe boli obe mená identické.

Hamnet je cestou do Shakespearovej rodiny. Meno slávneho dramatika sa v príbehu vôbec neobjavuje. Vystupuje ako zaznávaný syn majstra rukavičkára, roztržitý učiteľ latinčiny, manžel žijúci ďaleko od rodiny a nakoniec úspešný autor hier pre londýnske divadlo nakupujúci domy a pozemky v okolí svojho rodiska.
Centrálne miesto v rozprávaní patrí manželke Agnes (v historických prameňoch prítomná ako Anna). Dcéra farmára je vo všetkých významoch z iného sveta. Verí na intuíciu. Pozná liečivé účinky dotyku, empatie a byliniek. Je nezávislá a slobodomyseľná, neberie ohľad na konvencie, ak ich považuje za prekážky šťastia a harmónie.