Samo Marec je známy ako publicista, spisovateľ a aktivista, v denníku SME má vlastnú autorskú stranu, ale veľmi často sa s ním dá stretnúť ako s prekladateľom. Na svojom konte má knihy ako Chladnokrvne, Dámsky gambit, Frankestein z Bagdadu, Impérium musí zomrieť či naposledy Rodčenkovovu aféru. V Magazíne o knihách venujeme veľký priestor knižnej publicistike a zákulisiu vzniku kníh – a preklady sú významnou témou.
Práve čítam váš preklad Rodčenkovovej aféry. Trochu mi pripomína našich kajúcnikov alebo knihu Mikuláša Černáka Prečo som prelomil mlčanie. Čo vás viedlo k tomu, že ste ju preložili? Téma? Všetci vieme, že ste športovým fanúšikom.
Katarína Hybenová: Žime podľa srdca Čítajte Preklad mi ponúkli, aj keď, samozrejme, na preklad si vyberám knihy, ktoré ma zaujímajú. A aj z tých ma potom niektoré zaujímajú viac a niektoré menej. Pri tejto ma preklad veľmi bavil, lebo šport sledujem a je to aj taká kriminálka, ktorá sa však naozaj odohrala.
Ten štátom organizovaný doping je desivý fenomén, ale inak to nebolo ani v minulosti (NDR) či na Západe. Mená ako Ben Johnson, Lance Armstrong či Marco Pantani, v knihe Rodčenkov spomína napríklad Sedycha, sú symbolmi tej etapy športu. Nepadla na vás nejaká dezilúzia, že čisto sa vrcholové výkony dosiahnuť nedali alebo nedajú?
Uvedomil som si to, čo si uvedomujem už dlho – že pri špičkových športových výkonoch vždy existuje možnosť, že boli dosiahnuté vďaka dopingu. A nie vždy sa ho podarí odhaliť, alebo naň prídeme až po rokoch. Povedzme, že aj preto ma športy, kde je doping častý, zaujímajú menej až vôbec.
