Taká je predstava Zadie Smithovej o ľudskej osobnosti. Napriek tomu alebo možno práve preto dokázala vo svojich románoch podať neuveriteľne plastický obraz života v etnicky či kultúrne zmiešaných komunitách a jej úvahy o popkultúre a spoločnosti, ktoré vychádzali časopisecky v periodikách ako New Yorker, Guardian či Harper’s a ktoré si teraz vďaka výbornému prekladu Ani Ostrihoňovej môže prečítať i slovenský čitateľ, sú najlepším dôkazom toho, že hoci iracionálna a nostalgická, je Zadie Smith výnimočná znalkyňa ľudskej povahy.
Od Schopenhauera k Justinovi Bieberovi
Aj matematika môže mať ľudskú tvár Čítajte Hoci tvrdí, že na písanie esejí nemá žiadnu kvalifikáciu, už pri letmom listovaní v knihe Voľnosť (Inaque 2021) musí byť každému jasné, že Zadie Smith je ženou mnohých nadaní, z ktorých asi najviac učaruje jej schopnosť zasadiť japonskú pornobábiku do kontextu Schopenhauerovej filozofie, ale podmanivé je i rozprávanie o tom, ako sa jedného dňa, z ničoho nič, zamilovala do piesní Joni Mitchellovej, či jej úvahy pri obede s Jayom-Z. „Pýtať sa raperov, prečo vždy hovoria o svojom majetku, je ako pýtať sa, prečo Milton donekonečna opisuje výbavu nebeskej armády.“
A hoci netuším, aká je definícia dobrej eseje, a či vôbec nejaká existuje, pretože, ako Zadie Smith poznamenáva, „eseje o osobnej zmyslovej skúsenosti už od podstaty stoja na vode“, dobrého esejistu spoznáte pomerne ľahko.
