Ako najmladší zo siedmich synov mal Jakob Fugger zložiť sľub chudoby a stať sa kňazom. Namiesto toho premenil otcovu firmu na finančné impérium, a keď v roku 1525 umrel, vlastnil majetok tvoriaci dve percentá európskej hospodárskej produkcie.
Keď Jej Veličenstvo Alžbeta II. vyšetruje Čítajte V tom čase mu ako bankárovi dlhovali peniaze najmocnejší muži sveta a nebolo by na tom nič výnimočné, ako sa totiž dozvieme z knihy amerického novinára a analytika Wall Street, najmocnejší muži sveta dlhovali peniaze kdekomu, občas i hostinským.
Fugger sa však ako jediný spomedzi veriteľov nebál a svoje pohľadávky otvorene vymáhal. Karolovi V., cisárovi Svätej ríše rímskej, bez okolkov pohrozil, že ak neuvidí svoje peniaze, mimochodom použité na kúpu cisárskeho titulu, prejde k nepriateľovi.
(zdroj: Foto - Archív SME)„Avšak nevýhody, ktoré by z podobného kroku vyplývali pre rod Habsburgovcov, Vaša Výsosť vďaka svojej mimoriadnej bystrosti zaiste pochopí,“ napísal v liste s trúfalosťou dovtedy neslýchanou. Panovníci mohli mať občas menší problém s likviditou, ale peniaze na kata sa našli vždy. Fugger však dostal, o čo žiadal. Cisár mu dlh vrátil i s úrokmi.
Nezvyklý pohľad na dejiny
Bola odvaha kľúčovým faktorom jeho fenomenálneho úspechu?
Určite, myslí si Steinmetz. Hneď po podvojnom účtovníctve. Tejto novinke z Talianska sa Fugger priučil počas pobytu v Benátkach a ako jeden z prvých obchodníkov na sever od Álp pochopil jej význam pre podnikanie.
