PARÍŽ, BRATISLAVA. Jeho mama nikdy nepochybovala o moci modernej medicíny. Pekné škatuľky a dokonalé tvary farebných tabletiek v nej vyvolávali pocit, že je v bezpečí - dokonca, že jej telo omladne, keď niektoré z nich užije.
Zaujímavé, že k umeniu takú dôveru necíti, pomyslel si Damien Hirst, veď sama maľovala a musela teda vedieť, aké terapeutické účinky to má.
Svetoznámy britský výtvarník, samozrejme, tušil, prečo sa ľudia tak dobre cítia v lekárni. Prevaha bielej farby a estetické radenie flakónikov za chrbtami magistrov navodzujú pocit čistoty a ľahkosti. Pôsobia optimisticky, aj chronickí pacienti pomaly uveria, že sú nesmrteľní.

Preto jednu z prvých inštalácií, ktoré ho preslávili, nazval Pharmacy. Výstavný priestor v newyorskej galérii zaplnil policami s liekmi a ďalším klasickým vybavením.
Všetko bolo len akože, škatuľky boli prázdne, ale pocit nesmrteľnosti v nej bol rovnako falošný ako v skutočnej lekárni. Uvedomia si to návštevníci?
Pre veľkého provokatéra vo svete výtvarného umenia bola prchavosť času a cyklické striedanie života a smrti témou číslo jeden. Nič na tom nezmenili roky, ktoré už je na scéne, ani pandémia, ktorá ho donútila pracovať bez spoločnosti asistentov, úplne osamote. Naopak.
Hirst sa ešte viac ponoril do meditácie nad vlastnou konečnosťou, ale tentoraz to urobil inak ako zvyčajne. Až nečakane inak.
Pomáhali mu asistenti, kritizovali ho za to
Posledné mesiace maľoval rozkvitnuté stromy čerešní.