Keď dnes aj vďaka výpovediam kajúcnikov smerujú vyšetrovatelia do čoraz vyšších poschodí politiky a ekonomiky, neznamená to etickú rehabilitáciu Makóa a Imreczeho a spol., iba využitie inštitútu chráneného svedka, bývalej súčasti mafiánskeho systému, zavedeného Vladimírom Mečiarom a zdokonaleného Robertom Ficom.
Čo spája zdanlivo nespojiteľné vraždy? Čítajte Nie je to práve ctihodná spoločnosť, v ktorej sa ocitol aj Grigorij Rodčenkov, bývalý riaditeľ moskovského antidopingového laboratória a hlavný organizátor najväčšieho dopingového škandálu v dejinách športu, ale na tento rozmer autora knihy Rodčenkovova aféra.
Ako som odhalil Putinovo tajné dopingové impérium, by sme nemali pozabudnúť ani na sekundu. Prirovnanie určite nie je pritiahnuté za vlasy. Úprimnosť výpovede o vlastných svinstvách, lebo Rodčenkov bol kľúčovou súčiastkou ruského športového dopingového systému, nemôže byť odpustkom.
Darebák či hrdina?
Už na tomto mieste si azda aj zateoretizujme, že keby Rodčenkovovi po olympiáde v Soči a silnejúcich podozreniach MOV nehrozilo, že skončí tragicky ako jeho spolupáchatelia Kamajev a Sinev, lebo bol priam ideálnym potenciálnym obetným baránkom, možno ešte aj dnes by si užíval starobu na dači na ruskom vidieku ako nositeľ Radu priateľstva, udeleného prezidentom Ruskej federácie. Dnes Rodčenkov žije na utajenom mieste v Spojených štátoch, má zmenenú identitu a status chráneného svedka.
