Záhadný odkaz o vražde ženy menom Magda sa stáva impulzom na hlboké skúmanie života, smrti, smútku, hnevu aj podstaty literatúry.
Spomienky sú lampy v tme Čítajte Americká spisovateľka Ottessa Moshfegh zaujala čitateľské publikum v roku 2015 debutom s názvom Eileen, za ktorý získala nomináciu na Bookerovu cenu. Mimoriadnemu úspechu sa teší druhý román Môj rok pokoja a odpočinku (Literárna bašta 2020) a aktuálne sa čitatelia môžu ponoriť do novinky Smrť v jej rukách. Anotácia nás upozorňuje, že pri pozornom čítaní môžeme prísť na to, že príbehy, ktoré sme sa naučili rozprávať o vlastných životoch, nemusia byť úplne pravdivé.
Keď sa vražda stane impulzom na život
Vesta Gulová žije na samote v lese, kam sa presťahovala po smrti manžela Waltera. Každodennú rutinu prežíva so psom Charliem. Počas prechádzky nájde rukou písaný odkaz: Volala sa Magda. Nikto nikdy nezistí, kto ju zabil. Nebol som to ja. Tu je jej mŕtve telo. Samozrejme, po tele ani chýru, ani slychu. Došlo k skutočnej vražde?
(zdroj: Foto - Archív SME)Keďže nebohý manžel nikdy neschvaľoval žiadne Vestine priateľstvá, trávila väčšinu času pri detektívkach. Azda preto sa teraz sama púšťa do pátrania namiesto toho, aby zavolala políciu. V meste je nová, ľuďom sa vyhýba a riešenie záhady sa pre ňu stáva sviežim životným impulzom.
Vyšetrovanie je od začiatku akási hra na detektíva. Vesta si vymýšľa okolnosti zločinu, identitu mŕtvej a vytvára zoznam podozrivých. Podkutá vedomosťami z kníh a kriminálnych filmov dbá na každý detail svojich vymyslených dôkazov. Okolo domnelej mŕtvoly buduje celý svet. Všetko zapisuje do zošita a tak trochu sa pasuje do roly spisovateľky.
