Stretli sme sa, ako bolo u Milana Lasicu zvykom, v hoteli Sheraton. Dva dni predtým som ho poprosil, či by nám nedal úvodný rozhovor do prvého čísla Magazínu o filme. Ak ste boli v tomto hoteli s Milanom Lasicom, pustili vás aj do salónika vedľa kaviarne, kde máte pokoj od všetkých. Na úvod sa ma spýtal, ako sa mám, a ja, zaskočený, som sa ho nespýtal na to isté. Vyzeral uvoľnený, azda prvýkrát som nemal obavy, že pred ním vyzniem ako hlupák, lebo táto predstava ma zvykla stresovať pri predchádzajúcich rozhovoroch. Napokon, vyznieť ako hlupák pred Milanom Lasicom nemôže byť náročné. Po rozhovore typicky zhrbený odišiel a o dva dni už nebol medzi nami. Vďaka, Majstre, za všetko.
Film Sladké hry minulého leta ste označili za najlepší film, v akom ste kedy hrali. Čo vás k tomu vedie?
A stále si to myslím, pretože ten film je veľmi dômyselne nakrútený. Juraj Herz bol vtedy vo veľmi dobrej forme, bol tesne po nakrúcaní slávneho filmu Spalovač mrtvol s Rudolfom Hrušínským. A vtedy dostal tento scenár a nakrútil film v takých impresionistických farbách a náladách, akoby ho namaľoval nejaký impresionistický maliar.

Aj vďaka kameramanovi Šimončičovi. Hral som v niekoľkých filmoch a treba povedať, že nie každý z tých filmov je výnimočný. Niektorí herci povedia, že hrali v päťdesiatich filmoch a tri stáli za to. Tento film však považujem za výnimočný a som rád, že som sa toho filmovania zúčastnil.
Päťdesiat rokov sa potom nepremietal.
Na Slovensku sa nepremietal z rôznych dôvodov, myslím, že morálnych, lebo sa vraj cenzorom zdalo, že je tam priveľa erotiky a sexu. Nuž, pred päťdesiatimi rokmi toho bolo priveľa, dnes by sa už mohol ten film premietať aj v materských škôlkach. Pritom treba povedať, že v Česku sa v kinách premietal. Nepremietal sa len na Slovensku, ani v televízii.
Myslíte, že to bolo kvôli vám dvom s pánom Satinským?
Nie. Raz bol v televízii a dostal som veľmi rozhorčený list od jedného diváka z Nitry, že ako môžeme hrať v takom nehanebnom filme. Akoby som to celé ja vymyslel a nie Maupassant.
Takže pravdepodobne erotika bola hlavným dôvodom zákazu. Neskôr sa žartovalo, že tí piati muži, ktorí sa krútili okolo jednej ženy, boli vraj predstaviteľmi piatich okupačných armád Varšavskej zmluvy a tá žena bola Československo. Hneď sme si aj podelili tie krajiny...
Aká ste boli krajina?
Julo bol Maďarsko a ja som bol za NDR.
Pri tomto filme ma zaujala ešte jedna vec – čítal som si aj Maupassantovu poviedku Muška, podľa ktorej bol ten film nakrútený, a všimol som si jeden paradox. O vzťahu Mušky a piatich mužov Maupassant píše: „Muška podváděla Jednoočku se všemi ostatními členy posádky Obráceného listu. Podváděla ho nedělaje potíže, neodporujíc, jakmile ji někdo z nás požádal.“ Ale film je iný. V tom filme to nie je také jednoznačné ako v tejto poviedke.
Nie som si istý, ale myslím, že vo filme toho svojho priateľa nepodvádzala. V každom prípade sme nedávno mali v programe Zlaté časy Janu Plichtovú, ktorá hrala tú Mušku a povedala, neviem, či to bola radostná správa, že z tých piatich, ktorí ju tam obskakovali, žijem už len ja.
Fakt?
Neviem, či som sa mal tešiť alebo plakať.
Na druhej strane vám možno chcela naznačiť, že prišiel váš čas na erotický vzťah s ňou.
(smiech) Že prišiel môj čas po toľkých rokoch.
Takže mali ste s ňou ten erotický vzťah alebo nie?

Podľa toho, čo si ja pamätám, tak nie, iba sme sa okolo nej obšmietali. Ale tá postava, ktorú hral Fero Velecký, ten áno. My sme tam len žartovali v závere filmu, keď potratila, že jej urobíme druhé, ale to bolo v rámci humoru. Či sme to mysleli aj naozaj, či sme jej chceli vrátiť to, o čo prišla, to už neviem.