Komiksy sú nemorálne. Nie vždy, nie všetky a tak ďalej, uvedomujem si, že to môže vyzerať tak trocha ako vlastný gól, ako strieľanie do vlastných zástupov, ako marenie dlhoročnej snahy niečo obhájiť a rehabilitovať, poukázať na umelecké kvality niečoho a na to, že to nie je žiadna slabomyseľná zábava jednoduchších ignorantov, ale v zásade je to tak.

Komiksy sú nemorálne. Podstatná časť komiksov je nemorálna a vďakabohu za to. Nie tie nevinné, detské, a tie tak trocha naivné, dobrodružno-superhrdinské, aj keď tu už sme na vratkej ploche, ale tie vinné.
Komiksy, ktoré sú lepšie ako iné komiksy a nejde v nich o žiadnu veľkú umeleckú výpoveď ani o vŕtanie sa v utrápenej lyrickej duši zneuznaného introverta, ale komiksy, ktoré ignorujú väčšinovú morálku, lebo je to väčšia prča.
Komiksy o vrahoch, zabijakoch, sociopatoch, úchylákoch a celej tej spoločenskej, sociálnej a kultúrnej spodine, o ľuďoch, mutantoch, hrdinoch a antihrdinoch, čo im smrdí z úst, aj z podpazušia, aj nohy im smrdia, a neumývajú si ruky po návšteve WC, a nezdravia sa ani dobrý deň, ani dovidenia, ale odpľujú si, kedy chcú a tak vôbec.