V deň premiéry snímky Známi neznámi, teda 5. augusta 2021, sa Slovensko stalo súčasťou svojrázneho spoločenstva krajín, ktoré disponujú svojou vlastnou verziou jedného jediného filmu. Tú našu (a českú, ale tam je premiéra ohlásená až na 16. decembra) nakrútila debutujúca režisérka Zuzana Marianková a podľa tržieb za prvý víkend to vyzerá náramne dobre. Húfy diváčok a divákov prišli do kín, aby si znova pozreli čosi, čo v našej kinodistribúcii už mohli vidieť nie raz, ale dvakrát.
Pravidlá sú jednoduché

Začiatok je rovnaký. Príbeh troch párov, alebo štyroch, ako sa to vezme, ktoré sa stretajú na spoločnej večeri a z relatívne bizarných pohnútok začnú hrať modernú verziu hry na pravdu. Vyložia na stôl svoje mobilné telefóny s tým, že ak niekomu príde správa, prečítajú si ju všetci, ak niekomu niekto zavolá, hovor zdvihnú a dajú ho na hlasité počúvanie a tak ďalej. Na chvíľu sa zrieknu súkromia, respektíve, otvoria svoje súkromie obsiahnuté v mobile všetkým prítomným.

Pravidlá sú relatívne jasné – delíme sa o aktuálne správy, maily, aktivity na sociálnych sieťach a hovory, neskúmame minulosť, žiadny minulé správy ani hovory, ani fotky, ani diskusie, nič, čo už v telefóne je obsiahnuté, zaujíma nás iba to, čo do mobilu príde v priebehu večera.
A začnú sa diať veci, ktoré pomaly gradujú v priamom vzťahu s budovaním dramatického oblúka, najprv správy a telefonáty odhaľujúce malé tajomstvá, potom väčšie a väčšie až k tajomstvám naozaj dramatickým a fatálnym, ktoré celkom môžu zmeniť počiatočné nastavenie situácie.
Nezostane však iba pri elektronickej komunikácii, náhly záchvat úprimnosti postavy vo vyhrotených konfliktných situáciách inšpiruje aj k tomu, aby vytiahli zo skrine aj takých kostlivcov, o ktorých by sme sa z mobilov len tak nedozvedeli.
Kým vlastne sme?
Celé to vlastne pôsobí ako bizarný vtip, v jadre iracionálna voyeurska hlúposť rozvíjajúca základné klišé a stereotypy z psychologických poradní ženských i mužských časopisov o tom, aký je obyčajný partnerský život komplikovaný a ako milujeme soap opery.
Jednoduché, banálne, hlúpo priamočiare príbehy, do ktorých dokážeme projektovať svoju každodennú všednosť tak, že sa nám zdá aspoň troška znesiteľná.