Balet je mi viac než profesiou. Je prostriedkom bytia, mojím poslaním na zemi.
Boris Eifman
„Asi by som sa udusil vlastnými emóciami, keby som nemal možnosť vyjadriť ich prostredníctvom umenia,“ hovorí jeden z najvýznamnejších svetových choreografov Boris Eifman, zakladateľ a tvorca vlastného baletného vesmíru, v ktorom žiaria jeho ikonické diela vyznačujúce sa intelektom, presahom žánrov a mimoriadnou náročnosťou. Taká je aj tanečná dráma Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci, jedno z vrcholných diel repertoáru Baletu SND, ktoré môžu diváci vidieť v úvode novej divadelnej sezóny.
Prekročiť hranicu
Inscenácia s pečaťou Borisa Eifmana má na konte niekoľko prvenstiev. Po prvý raz sa jej premiéra konala mimo sídla Eifman Balletu v Pretrohrade. Tanečníci Baletu SND sa tak po prvý raz stretli s rukopisom fenomenálneho choreografa. Nebolo to ľahké stretnutie, sólisti aj zbor baletu išli až na hranicu svojich interpretačných síl a ich úsilie sa stretlo s uznaním publika aj kritiky.
„Balet Slovenského národného divadla mal skutočne veľkú odvahu, keď si vybral práve tento balet, ktorý považujem za najťažší zo svojej tvorby. Tanečníci v ňom musia byť zároveň hercami, spojiť tanečnú techniku s divadlom. Dokázali to a urobili vo svojej kariére obrovský skok,“ povedal po premiére Eifman. Po prvý raz bolo jeho tanečné dielo uvedené v sprievode orchestra.
Naživo neznela len hudba Musorgského, Rachmaninova a Wagnera v podaní orchestra Opery SND (pod taktovkou Branislava Kostku), ale aj zbory, cigánske ľudové piesne, gitarové sóla atď. Choreograf po príchode do divadla netajil obavy vyplývajúce z náročnosti nebaletnej hudby troch rozdielnych skladateľov. Po premiére napokon vyjadril uznanie: „Bol som bol očarený, s akým nasadením hral orchester SND, ohromený výkonmi zboru aj spevákov.“
Rebel či bádateľ?
Boris Eifman sa narodil na Sibíri v roku 1946. Absolvoval choreografiu na konzervatóriu v Petrohrade a prestížnu Vaganovovej Akadémiu ruského baletu v Moskve, kde začal vytvárať progresívne diela pre študentov.
Od prelomu 70. a 80. rokov sa odvíja príbeh vizionára a divadelného mága, choreografa Borisa Eifmana a jeho autorského divadla, pre ktoré vytvoril svoje slávne diela, akými sú Anna Karenina, Onegin, Rodin, Bratia Karamazovovci, Čajkovskij, Red Giselle a ďalšie.
Príznačnou črtou Eifmanovho divadla je literárna predloha ako inšpiračný zdroj. „V literatúre hľadám možnosť spojenia so svetom, ktorý je známy mne aj môjmu publiku. Snažím sa v ňom objaviť a odhaliť to, čo bolo dosiaľ nepreskúmané.“
