Medzinárodný festival humoru a satiry Kremnické gagy majú štyridsať rokov, dlhá to história. A s týmto festivalom je veľmi úzko prepojená aj – expremiérka, ministerka práce a sociálnych vecí, kandidátka na prezidentku a profesorka Iveta Radičová. Ako teda vidí humor sociologička a zároveň členka Akadémie humoru Slovenska?
Humor je zbraň bezmocných, napísal Karl Kraus. Je humor zbraň?
Človek sa má držať múdrosti velikánov a kráčať v ich stopách. Ale tak, aby sa v nich neutopil. Ak ste začali pokusom o definíciu – lebo definovať humor je samo osebe vtipná vec –, tak ja som siahla po inom klasikovi, ktorý sa pokúsil povedať, čo je humor.
Karol Felix: Umenie nie je excelová tabuľka Čítajte Nie je to nik menší ako Kornel Földvári, skutočný znalec. Vo svojej knižke O stručnosti hovorí, že humor je súčasť literatúry, umenia a videnia sveta. Má neuveriteľnú profylaktickú, očisťujúcu úlohu. Je dôležitý nielen pre bezmocných, ale aj pre tých mocných.
Ak majú zmysel pre humor, tak si myslím, že zvládajú svoju pozíciu oveľa lepšie. Zároveň je humor poistka, ku ktorej sa utiekame, keď cítime, že naokolo všetko smeruje k infarktu. Vybíja napätie v nás a prebúdza zdravý vzdor.
Nie vzdor proti čomusi konkrétnemu, čo má známe meno a tvár, ale prirodzený ľudský vzdor proti úzkosti a pochybnostiam, ktoré človek generáciu za generáciou vláči v sebe. Protiklad, ktorý dovoľuje intelektu slobodne a zhlboka dýchať.
Preto je pre nás aj po storočiach stále aktuálny Rabelais, Voltaire, Gogoľ, rovnako ako Záborský, Janovic či Pišťanek. Lepšie si to neviem predstaviť vyjadriť. Áno, je to aj umenie, aj literatúra, aj súčasť bytia. Oslobodzuje aj zabraňuje zblázneniu sa. A infarktom.
Otázka pre sociologičku: dá sa humor zmerať? Veď k humoru asi nemáme nejaké čísla, „tvrdé dáta“. Dala by sa nejako zmerať „vtipnosť“ národa?
Asi nie je oblasť, ktorá by sa neskúmala, takže predpokladám, že určite by sme našli nejaké porovnanie minimálne cez znaky, ako je počet humoristických festivalov a ich obsah v tej ktorej krajine, humoristické relácie vo verejnoprávnych médiách, humoristické relácie komerčné, alternatívne scény, divadelné predstavenia.
Čiže isté dáta by sa dali porovnať. Okrem toho radi dávame humoru aj prívlastky, ktoré sú typické pre isté národy. Škótsky či suchý anglický humor, pričom už to je samo osebe vtipné, keďže tam často prší.
A aký humor je vám najbližší?
Uprednostňujem pohľad na svet, ktorý dokáže posunúť realitu do svojej absurdnej pointy, lebo to je najlepšie zrkadlo, aké poznám. Vytvára tiež vtipnú pointu. Budem osobná, potrebovala som dvesto strán na vyjadrenie podoby a charakteristiky foriem demokracie u nás.
