Niekoľkokrát sa opýtal, či si môže zapáliť. "Môžem aj nefajčiť, naozaj, veľmi nerád by som vás obťažoval," opakoval.
Pred rozhovorom, ktorý vznikol na festivale v Karlovych Varoch v spolupráci denníka SME a českého Práva, si JOHNNY DEPP veľmi želal, aby sme ho nevnímali ako hviezdu a už vôbec nie ako niekoho výnimočného.
"Som len bývalý pracovník na pumpe a bývalý robotník na stavbe. Muzikant, ktorý mal na chvíľu šťastie," hovorí.
Hoci sme proti jeho cigarete nič nemali, nakoniec si ju nezapálil.
Nedávno ste sa ako producent podpísali pod film o muzikantovi Shanovi MacGowanovi. Ten hovorí, že začal hrať preto, aby zachránil írsku hudbu. Aj vy ste mali taký skromný cieľ, keď ste začínali hrať?
Ja som si vravel, že by nebol zlý nápad čosi zarobiť, aby som si mohol zaplatiť nájom. To bol môj prvotný cieľ. Dá sa povedať, že hrať som začal omylom. Bol som nezamestnaným hudobníkom, hrozilo mi, že ma vyhodia z bytu.
Môj kamarát Nick Cage, ktorý bol vtedy v lepšej situácii, mal odvážny nápad: čo keby si zašiel za mojím agentom? Podľa mňa by bol z teba dobrý herec. Vtedy by som urobil čokoľvek, šiel by som aj do televíznej súťaže. Takže som ho poslúchol.

Potom už len jeden krok viedol k druhému. Bola to vlastne náhoda a tá pokračuje dodnes. Presnejšie, pokračuje trochu spomalene. Dnes by som tu ani nemal byť. Mal by som byť na pumpe a pýtať sa vás, či potrebujete natankovať.
Tu v Karlových Varoch vás všetci vítajú ako piráta Jacka Sparrowa. Ste s tým stotožnený?
Áno, stretol som tu zopár Jackov, je to veľmi milé. Kapitán Sparrow je pre mňa akousi entitou, ktorú som si uložil v hlave a obľúbil som si ju. Nie je výnimkou, viaceré postavy so mnou žijú ďalej. A pomáhajú mi platiť šeky za nájom. Piráti z Karibiku mi v živote veľmi pomohli. Hoci spôsobili aj iné veci.
Aj menej dobré?
Aj také. Nikto by sa nemal sťažovať na to, čo mu prinieslo úspech. Jack mi otvára dvere, Jack mi umožňuje poďakovať za to, čo som v živote dostal.