Článok pokračuje pod video reklamou
„Každý dnes sedí pri počítači, pozerá do obrazovky. Žijeme na planéte, kde trvale ubúdajú zdroje. Spôsob, ako nakladať s verejným priestorom, sa tak stáva čoraz dôležitejším, čo si už uvedomili desiatky miest po celom svete. Verejné budovy a priestory môžu byť katalyzátorom rozvoja a rastu,“ povedala v Prahe pred pár rokmi na summite architektúry americká architektka Elizabeth Diller.
Mnohé mestá a veľkomestá túto výzvu dlhodobo vnímajú a budujú nové ikonické architektonické stavby, inovujú industriálne pamiatky, rekonštruujú zanedbané historické i novodobejšie budovy, revitalizujú verejné priestory.
Veľká časť z nich sa napĺňa kultúrnym a umeleckým obsahom. Tieto tendencie sú, síce v menšej miere, ale viditeľné niekoľko rokov aj u nás, a to najmä v podobe nezávislých občianskych aktivít, ktoré mapujú, oživujú a revitalizujú mnohé zanedbané a zabudnuté miesta a budovy Slovenska.
Medvede v lete Čítajte Pozitívnym príkladom sú aktivity Čiernych dier. To, čo je hodnotné, mnohokrát zachraňujú dobrovoľníci, aktivisti, podnikatelia, ktorí priestorom dávajú novú vizuálnu dimenziu a obsahovú hodnotu.
Do čoho v hlavnom meste investovať verejné zdroje?
K úvahe o stave divadelných budov v Bratislave ma inšpirovali tri nedávne udalosti. Kultúra sa nedostala do reformného plánu obnovy. Chýba samostatná kapitola o kľúčovej obnove kultúry v spoločnosti, o strategickom pláne podpory kultúry a jej infraštruktúry s cieľom výraznou mierou kultivovať a vzdelávať spoločnosť.
Druhým podnetom k tejto úvahe bol režisér Michal Vajdička, ktorý pred pár týždňami na facebooku zverejnil mierne apelatívny status s vizuálnym návrhom budovy nového divadla, ktoré nazval Theatrum Mundi.
Tretím podnetom k tejto úvahe je aktuálna diskusia v médiách o umiestnení a vybudovaní Národného kongresového a kultúrneho centra v Bratislave, pri ktorom sa často skloňuje finančná podpora, resp. finančná spoluúčasť štátu s argumentom nutnej podpory kultúry v hlavnom meste.
Historická budova Slovenského národného divadla (zdroj: Foto - Adobe Stock)Tieto impulzy ma viedli ku krátkemu zamysleniu, v akej kondícii sú dnes divadelné budovy v hlavnom meste. Akými premenami za posledné roky prešli budovy divadiel v Bratislave, čo sa opravilo, čo nové sa vybudovalo a aké sú dlhodobé plány v tejto oblasti. Divadelné budovy sú totiž špecifickou kategóriou.
Divadelná architektúra a jej vnútorné usporiadanie a infraštruktúra majú svoje jedinečnosti a pravidlá. Divadelná architektúra „vypovedá nielen o všeobecnom vývoji architektonického myslenia, o štruktúre, topografii a periodizácii divadelníctva, ale prostredníctvom svojej symboliky, mierky, umiestnenia či dekorácie dokumentuje aj vývoj spoločensko-politickej situácie, uvádza v knihe Divadelná architektúra na Slovensku dvojica autoriek H. Moravčíková a Y. Dlháňová.
Mapa bratislavských divadiel
Bratislava je mesto na križovatke. Je blízko hraníc a náročnejší divák má niekoľko kilometrov od hlavného mesta širokú a pestrú divadelnú ponuku. Prejde cez hranice a môže porovnávať. Má na dosah Viedenskú štátnu operu, Theater an der Wien, divadlá v Brne, Budapešti, špičkovú festivalovú ponuku ako Wiener Festwochen, a to zväčša v zrekonštruovaných divadelných a multifunkčných budovách.
Na mieste je otázka – aký je stav divadelných budov v Bratislave, aké majú divadelníci podmienky na tvorbu, ako sme za posledné desaťročia zvýšili atraktivitu a pestrosť divadiel v hlavnom meste? Aká je v tejto oblasti dlhodobá investičná stratégia? Sumarizácia nie je veľmi lichotivá.
