Švédsky spisovateľ a novinár Peter Fröberg Idling napísal knihu Pol Potov úsmev o Kambodži v sedemdesiatych rokoch. Nielen o genocíde, ktorá v nej prebiehala, ale aj o švédskej delegácii, ktorá si ju „nevšimla“. O režime Červených Khmérov a o tom, ako sa z obyčajného chlapca menom Saloth Sar stal Pol Pot, jeden z najhorších diktátorov sveta. Zrejme nikdy sa nepodarí presne určiť, koľko ľudí zomrelo za tri a pol roka jeho vlády.
Akou krajinou bola Kambodža kedysi a akou je dnes?
V roku 1975 bola Kambodža vojnou zmietanou krajinou a rozsiahlym bombardovaním USA. Princa Norodoma Sihanouka zosadili pučom v roku 1970 a vláda, ktorá ho nahradila, bola nekompetentná a skorumpovaná. V roku 1975 ľudia túžili po ukončení vojny. Lenže vlády sa ujali Červení Khméri s Pol Potom na čele.

V poslednom desaťročí Kambodža zaznamenala pôsobivý hospodársky rast, vytvorila sa nová mestská stredná trieda. Ale nikdy to nebola fungujúca demokracia, aj teraz je to plnohodnotný autoritársky štát s tvrdými represiami voči všetkým odporcom stojacim proti súčasným vodcom. Jej súčasný režim ide po stopách Číny a Vietnamu. Je to kapitalistická krajina bez slobody slova alebo iných politických slobôd.
Ako by ste opísali vtedajší režim v Demokratickej Kampučii (názov Kambodže počas vlády Červených Khmérov v rokoch 1975 až 1979)? Dá sa prirovnať k nejakej inej krajine tohto sveta?
Čo sa týka vtedajšej Demokratickej Kampučie a Pol Pota, mohli by sme ju porovnať s Čínou počas kultúrnej revolúcie alebo možno so Severnou Kóreou – ale toto bolo radikálnejšie a brutálnejšie.
Kto boli Červení Khméri a aká bola ich úloha?
Komunistická strana Kambodže, ktorú pôvodne vytvorili vietnamskí komunisti v štyridsiatych rokoch v boji za nezávislosť od Francúzov. Až do puču v roku 1970 to bola okrajová sila, ale v nasledujúcej občianskej vojne sa im podarilo nasmerovať hnev na vládu a ich amerických priaznivcov.

Vodcovia zahrnovali dve veľmi rozdielne skupiny – jedna bola intelektuálnejšia, zložená z bývalých študentov, ktorí sa pôvodne stretli v Paríži, a druhá zo skúsenejších bitkárov a bojovníkov, ktorí boli súčasťou rôznych hnutí za nezávislosť v Kambodži.
Ani jedna z nich však nemala skúsenosti s vládnutím a keď sa pokúsili vybudovať novú radikálnu spoločnosť, ukázalo sa, že sú na túto úlohu úplne nekompetentní. Kým neprevzali moc Červení Khméri na čele s Pol Potom, bol pre obyvateľstvo celkom neznámy. Ich cieľom bolo vytvoriť roľnícku spoločnosť, a tak vysídlili obyvateľov mesta na vidiek, čím sa začala radikálna transformácia spoločnosti.
V knihe venujete veľký priestor švédskej delegácii, ktorá navštívila Kambodžu uprostred genocídy a „nič si nevšimla“. Ako je to vôbec možné?
Traja zo štyroch z nich nemali osobnú skúsenosť so skutočnou Kambodžou, vedeli o nej iba to, čo si prečítali. Boli prirodzene celkom ohromení a tiež mali pocit exkluzivity zo svojej návštevy. Preto bolo pre nich ťažké zostať nezaujatými.