BRATISLAVA. Ešte stále mám hlad po živote. Taký istý, ako keď som bol mladým mužom, napísal Jean-Paul Belmondo v úvode svojej biografie, ktorá mu vyšla pred piatimi rokmi. Tisíc životov je viac ako jeden, nazval ju.

Tých životov toľko naozaj mal. Preleteli však s takou rýchlosťou, akou on riadil autá. Raz sa museli skončiť a ten deň prišiel teraz. Minimálne pre Francúzov sa tým končí jedna éra. Jeden svet.
Bebel, tak ho volali. A v tom mene sa skrývalo všetko, čo pre nich reprezentoval: široký úsmev, ľahkosť bytia, eleganciu, bláznovstvo a chuť po nesmrteľnosti.
Jean-Paul Belmondo zomrel v pondelok vo veku 88 rokov.
Bol škaredý, no a čo?
Učitelia z konzervatória by naňho veľa peňazí nestavili. Neverili mu, neverili ani jeho hereckému talentu, ani jeho výzoru.
“Pozeral som si nedávno staré fotografie a povedal som si, panebože, ale sme spolu narobili somarín!
„
Keď Jean-Paul Belmondo začínal, predstava o filmoch bola v mnohom veľmi obmedzená.
Pravidlá boli skostnatené, ale ešte pevné. Jedným z nich bolo, že herec v hlavnej úlohe má byť pekný. Štandardne pekný.
A to Belmondo nebol. No mal šťastie, že práve vtedy vstúpil na scénu Jean-Luc Godard a zbúral všetko, na čom svetová kinematografia stála.