SME
Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Riaditeľka Bielej noci: Tentoraz sme pripravili festival, ktorý sa nedá zrušiť

Vlani sa tak stalo krátko pred začiatkom.

Umelecká riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková.Umelecká riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková. (Zdroj: Welin Nagyová)

Festival Biela noc tento rok naisto bude. Organizátori ho vymysleli tak, že je prakticky nezrušiteľný. Potrvá dva týždne najskôr v Bratislave a potom dva týždne v Košiciach a pre návštevníkov bude zdarma.

I keby prišiel najtvrdší lockdown, mnohé diela v uliciach ostanú a budú sa dať vidieť. Celý program festivalu nájdete tu.

Umelecká riaditeľka Bielej noci ZUZANA PACÁKOVÁ v rozhovore vysvetľuje, ako bude vyzerať tohtoročná Biela noc, v čom ich nový, predĺžený formát festivalu limituje, aj či neľutuje, že Biela noc príde o svoju festivalovú atmosféru.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takto pred rokom ste mali pripravený celý festival, no krátko pred jeho začiatkom ste ho napokon pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu zrušili. Muselo to byť veľmi ťažké rozhodnutie.

Áno, bolo to veľmi ťažké rozhodnutie, ktoré prišlo úplne na konci celej ročnej práce a príprav. Človek už melie z posledného a my sme si naozaj celý festival odmakali, akurát sme sa nedočkali výsledku.

Takže to bolo veľké sklamanie pre celý tím. A to sme ešte nevedeli, čo všetko nás čaká. Prišli praktické veci ako financie, postprodukcia a my sme ešte dva mesiace pracovali na festivale, ktorý vlastne nebol.

Čo vás naučil rok s pandémiou?

V prvom rade asi to, že nesmieme brať veci príliš vážne. Keď sme sa z toho vyspali, vyplakali, pozbierali, prišlo nám veľmi ľúto, že by sa naozaj nič neudialo. Preto sme napokon urobili malú pandemickú verziu Bielej noci s troma dielami v Bratislave a Košiciach, a potom ešte vianočný špeciál, kde sa v rámci spolupráce s bratislavským magistrátom podarilo zrealizovať dvanásť diel v uliciach mesta.

SkryťVypnúť reklamu

To nás opäť nakoplo do práce a v rámci tejto realizácie sme s umením v uliciach prežili aj lockdown.

Ukázalo nám to aj cestu ako sa nevzdať, lebo prognózy ukazovali, že pandémia tu bude aj tento rok. To ohrozenie tu je neustále a cítime ho. Ale tentoraz sme spravili taký formát festivalu, ktorý nie je možné zrušiť. Teda aspoň dúfam.

Takže Biela noc bude, aj keby sa čokoľvek dialo?

Biela noc bude. Jediné, čo sa môže stať, je, že len niektoré z diel nebudú alebo budú online, lebo päť diel má byť v interiéroch. Ale s tým už vopred rátame. Ak sa situácia bude veľmi zhoršovať, tak sa operatívne prispôsobíme.

Budeme veci riešiť priebežne tak, ako prídu, lebo celý festival dokopy potrvá mesiac - dva týždne v Bratislave, potom týždeň pauzy a opäť dva týždne v Košiciach.

SkryťVypnúť reklamu

To je niekoľko týždňov, počas ktorých sa môže hocičo stať a zmeniť, takže rátame s rôznymi variantmi, ale festival ako taký by sa zrušiť určite nemal.

Ako ste ho teda vymysleli, aby bol nezrušiteľný?

Pracujeme najmä s lokálnymi umelcami a ich intervenciami do verejného priestoru, až na päť výnimiek, ktoré si pre možné riziká s jesenným počasím vyžadujú interiér.

Festival sme natiahli v čase, čo znamená, že neočakávame davy, ale skôr pokojné večerné prechádzky mestom. Je to v podstate úplne iný formát festivalu, dokonca si dovolím povedať, že to už ani nie je festival, ale skôr výstava či intervencia do verejného priestoru.

Diela budú prirodzenou súčasťou našej každodennej prechádzky mestom, či už pôjdeme do práce, na nákup, na kávu, ihrisko, či len tak náhodne okolo. Zakaždým ich uvidíme. Aj počas lockdownu, ak by bol.

SkryťVypnúť reklamu

Takto sa však z Bielej noci vytratí festivalová atmosféra - všade plno ľudí, pulzujúce mesto - ktorá k festivalu patrí. Bolo ťažké sa jej vzdať?

Myslím, že pre každého organizátora je najťažšie pracovať s pocitom, že jeho podujatie môže byt kedykoľvek zrušené. To, že sa nám podarilo nájsť cestu, ako Bielu noc spraviť takmer za každých okolností, je super.

V rámci pandémie sa celé nastavenie kultúrnej scény radikálne zmenilo a my sme vlastne všetci šťastní, že vôbec môžeme niečo robiť. Necítime žiadne sklamanie alebo smútok za tým, čo a ako bolo pred pandémiou.

Hlavné posolstvo Bielej noci - priniesť umenie čo najbližšie k ľuďom, ostáva. A to je pre nás to najdôležitejšie. Ide nám o fyzický zážitok a kontakt diela s návštevníkom, aj preto online verzia v našom prípade (poväčšinou) nie je možná. Aj keď musím priznať, že sa už celkom teším na zahraničných hostí a diela, ktoré azda už budúci rok bude možné na Slovensko opäť priniesť.

SkryťVypnúť reklamu

Čo zmena formátu z víkendovej na dvojtýždňovú Bielu noc znamenala pre výber diel? Museli ste sa tomu prispôsobovať?

Áno, výber bol absolútne ovplyvnený dĺžkou trvania Bielej noci. V našich pomeroch nie je možné mať napríklad sedemnásť dní a nocí nepretržite SBS pri dielach, čo je inak náš štandard. Rovnakým problémom sú technologicky náročné diela, pri ktorých potrebujeme veľké množstvo špecializovanej techniky, čo je v dvojtýždňovom formáte nezaplatiteľné. Tiež sme pre pandémiu museli zrušiť interaktívne a dotykové diela, interiéry a zahraničný program, ktorý sa bookuje aj dva roky vopred.

Takže sme museli vyberať diela, ktoré nepotrebujú externú techniku, ktoré vydržia vonku dva týždne za každého počasia a mali by prežiť aj bez nepretržitého stráženia. Sama som zvedavá, ako to dopadne a či sa ukáže, že sa vieme k umeniu na ulici správať s úctou.

SkryťVypnúť reklamu

Zmena priniesla veľa obmedzení a ovplyvnila dramaturgiu, čo však zároveň prinieslo aj nové pohľady a skúsenosti na kurátorský a produkčný proces projektov.

Aby sme neboli len festival objektov a sôch, máme aj digitálnu časť programu, ktorá sa nedá urobiť bez externých spoluprác v rámci využitia súčasných technológií. Preto sme urobili víkendové špeciály a každý víkend sa aktivuje iná časť mesta s veľkoplošnými projekciami a svetelnými zásahmi do architektúry.

Ako teda bude Biela noc vyzerať?

Sú dva druhy diel. Stále diela, aktívne každý večer počas celých dvoch týždňov, a časové diela, ktoré sú len v konkrétny deň a čas.

Tam spadajú rôzne živé performance, čítania pre deti, koncerty, veľkoformátové projekcie, mappingy a svetelné inštalácie. Tieto časovo limitované diela sa v programe koncentrujú najmä do víkendov, keď prirodzene očakávame aj vyššiu návštevnosť ako počas týždňa.

SkryťVypnúť reklamu

Čo si určite netreba nechať ujsť?

Vždy hovorím, že pre mňa sú všetky diela rovnako dôležité a majú v rámci programu svoj význam.

Návštevníci sa väčšinou najviac tešia na veľké projekcie na budovách a veľkoformátové diela. V prvý víkend budeme mať špeciálnu projekciu – prvýkrát ideme namappovať zadnú fasádu Grasalkovichovho paláca a uvidíme aj projekciu Živé mince na budove NBS.

Druhý víkend nás čaká vodná trasa. V River Parku budeme mať osemmetrový objekt s 360-stupňovou projekciou, rozžiarime aj hladinu Dunaja medzi Starým mostom a Mostom SNP, nasvietime Lido. No máme aj viaceré performance, v Starej tržnici bude napríklad imerzívna inštalácia Lousyho Aubera.

V rámci tretieho víkendu sa teším na svetelné trio – multitmediálnu intervenciu do fontány Družba na Námestí slobody, ktorá bude komunikovať s laserovým dvojmappingom na Národnú banku Slovenska a budovu Slovenského rozhlasu. Teším sa aj na svetelnú architektúru v Medickej záhrade, čo je obľúbená lokalita Bielej noci.

SkryťVypnúť reklamu

Pôsobivý bude aj monumentálny objekt manželov Kubinských v rámci našej novej lokácie (centrála Slovenskej sporiteľne pri Kuchajde), ktorá sa špeciálne sprístupní pre návštevníkov Bielej noci. Ide o obrovský levitujúci objekt Sky, ktorý sprevádza aj hudobný enviroment od Fera Királyho skomponovaný práve pre túto príležitosť.

A čo Košice?

Väčšina diel sa z Bratislavy presunie do Košíc, ale máme aj projekty šité špeciálne Košiciam na mieru, ako napríklad veľkoplošná projekcia na nádvorí Východoslovenskej galérie od obľúbených Nano Vj’s, koncert Štátnej filharmónie Košice, filmové projekcie pre deti v spolupráci s Fest Ančou, tanečné predstavenie Tomáša Danielisa či Ariadny Vendelovej v Tabačke, virtuálny objekt Borisa Sirku cez technológiu AR či špeciálna zvuková prechadzka Erika Sikoru v spolupráci s Milanom Kolcunom.

SkryťVypnúť reklamu

Tentoraz bude Biela noc v oboch mestách zdarma. Zdá sa to ako nepochopiteľné rozhodnutie po ťažkom pandemickom roku.

Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale dali sme prednosť bezpečnému festivalu s čo najmenším rizikom zrušenia.

Verejný priestor sa nedá spoplatniť, a nechceli sme pristupovať k ohradzovaniu diel, čo by výrazne narušilo ich podstatu a celkovú atmosféru. Máme tak len dva spoplatnené projekty v každom meste a to hlavne kvôli kapacite a organizácii.

Ako to potom dokážete finančne utiahnuť?

Vďaka grantom od FPU, mesta Bratislavy a Košíc, grantu Terra Incognita či archtekta Weinwurma, a hlavne vďaka našim súkromným partnerom. Určite nám pomohla aj kompenzačná pandemická dotácia od MK SR. Rátali sme s výpadkom vstupného, a preto sme sa snažili pripraviť program tak, aby sme sa zmestili do rozpočtu.

SkryťVypnúť reklamu

Touto cestou chcem veľmi pekne poďakovať našim sponzorom a všetkým grantovým schémam, lebo oni išli tiež do rizika, že môžeme kedykoľvek prestať existovať. A bez nich by sa to nedalo zvládnuť.

V budúcnosti sa plánujete opäť vrátiť k festivalovému duchu a víkendovej Bielej noci?

Myslím si, že ak chceme uchovať atmosféru festivalu ako doteraz a vrátiť sa k veľkým zahraničným produkciám, svetovým menám a novým technológiám, tak na Slovensku nie je reálne finančne zastrešiť dvojtýždňový formát festivalu. Budeme sa musieť vrátiť k maximálne trojdňovému formátu.

Samozrejme, na mieste je aj úvaha, či niektoré diela nemôžu ostať vo verejnom priestore aj dlhšie. Uvidíme, ako sa toto celé osvedčí a ako to dopadne. Aj pre nás je to test a určite sa budeme zamýšľať čo ďalej.

SkryťVypnúť reklamu

Biela noc začínala v Košiciach, potom sa presunula aj do Bratislavy, chýba ešte stredné Slovensko. Nerozmýšľate nad ďalším mestom?

Stále rozmýšľam nad Banskou Štiavnicou a hovorím si, že tam by bolo krásne urobiť komornú verziu Bielej noci, nejaké minimalistické zásahy do historickej architektúry a okolitej krajiny.

Je pravda, že nás často kontaktujú rôzne mestá s tým, že by chceli Bielu noc aj u nich, čomu sa my nebránime, práve naopak, budeme veľmi radi, ak diela budú putovať ďalej.

Teraz sa nám celkom rozbiehajú aj zahraničné spolupráce. Biela noc bude 2. októbra v Paríži, kde nás v rámci spolupráce so Slovenským inštitútom v Paríži vybrali do hlavnej sekcie programu Nuit Blanche Paris. Tam pôjdu niektoré diela, ktoré boli prezentované počas minuloročnej vianočnej pandemickej verzie Bielej noci.

SkryťVypnúť reklamu

Novým slovenským spoluprácam sa nebránime, avšak náš festivalový formát je finančne a produkčne dosť náročný. Mnohokrát to padá na chýbajúcich financiách jednotlivých miest a samospráv, kde tiež často absentuje súkromný sektor a teda možnosť dofinancovať festival viaczdrojovo. FPU má tiež obmedzené možnosti, počet žiadateľov rastie každý rok.

Už v Košiciach, čo je druhé najväčšie mesto, sme mali výrazné existenčné problémy, čo nás pred siedmymi rokmi posunulo do Bratislavy, kde sa nám podarilo získať našich stabilných partnerov.

Kam ste sa za tie roky ako festival posunuli?

Prvý ročník Bielej noci v Košiciach bol lokálny - postavený výlučne na slovenských umelcoch a teraz sme sa k tomu vrátili. Je pre nás trochu symbolické, že do druhej desaťročnice vstupujeme s podobnými princípmi, ako keď sme začínali.

SkryťVypnúť reklamu

Zmenilo sa toho veľa, najmä v rámci organizácie. Festival sme začínali robiť ako nadšenci, priam na kolene, bez skúseností, SBS, poistení, s obmedzenými možnosťami.

Dnes je Biela noc jeden z najväčších festivalov na Slovensku s obzvlášť náročnou logistikou a produkciou, keďže ide o verejný priestor. Je to úplne iná organizácia, ako keď robíte festival niekde v interiéri, v ohradenom priestore alebo na jednom mieste.

Tento rok dohromady vyprodukujeme takmer sto projektov, ktoré musíme behom mesiaca nainštalovať na rôznych lokáciách so všetkým, čo k tomu patrí. Každý z nich má samostatný režim, musíme zladiť povolenia, transporty, kamióny, dodávky, autá s rukou, technické a inštalačné tímy, vysokozdvižné vozíky, brigádnikov a dobrovoľníci, SBSkárov, špecialistov ako sú statici, výškari, horolezci.

SkryťVypnúť reklamu

Komunikujeme s lodnou dopravou, políciou, úradmi, pamiatkarmi, s vedením mesta Bratislava a Košice, s mestským osvetlením a mestskou zeleňou, je to obrovský kolos, nehovoriac o povoleniach, špeciálnych vjazdoch na rôznych úrovniach.

Tento rok je špeciálny tým, že musíme myslieť aj na prevádzku a údržbu diel počas celého trvania festivalu a byť nepretržite k dispozícii, pretože diela sa nám počas dvoch týždňov budú meniť a striedať. Skúsenosti pribúdajú, ale každý rok sa pasujeme aj s novými problémami a komplikáciami. Vyžaduje si to veľkú mieru nadhľadu, trpezlivosti, time manažmentu a multitaskingu.

A čo návštevníci?

Keď sme v Košiciach pred dvanástimi rokmi začínali, boli sme prvý festival vo verejnom priestore vôbec a ľudia nevedeli, ako sa k umeniu “na ulici” majú správať, čo od neho očakávať.

SkryťVypnúť reklamu

Nemyslím tým len bezpečnosť diel a fyzický kontakt, stretnutie s umením, ale aj celkové pochopenie jednotlivých projektov. Že nejde len o vizuálnu stánku, ale že každé dielo má svoj príbeh a posolstvo, ktoré je dobré si prečítať a zamyslieť sa.

Aj keď niektoré diela sú čisto zážitkové a vizuálne ako napríklad mappingy či svetelné intervencie do architektúry, máme dôležitú skupinu viac konceptuálnych diel, s priamym spoločenským odkazom. Aj tento rok otvárame témy ako ekológia, ľudské práva, rasizmus, tému menšín a mnoho iných.

Špecifikom Bielej noci je, že máme rôznorodé a početné publikum, čo vo vizuálnom umení, žiaľ, nie je štandardné.

Preto je to pre nás zároveň aj veľká spoločenská zodpovednosť a výzva, ako posolstvo dostať k ľuďom, ktorí mnohí často prídu len preto, že si povedia "jéj, bude projekcia na prezidentskom paláci". Popri tom však uvidia množstvo ďalších diel, ktoré možno nie sú tak vizuálne atraktívne a veľkolepé, ale majú dôležitý spoločenský odkaz.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 7 509
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 794
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 261
  4. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 2 336
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 948
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 662
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 613
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 484
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Brendan Gleeson ako Colm a Colin Farrel v úlohe Pádraica.

V kinách je film Duchovia Inisherinu s deviatimi nomináciami na Oscara.


15m
John Boyne: Komnata ozvien (prel O. Havrila, Slovart 2022).

Nový román Johna Boylea vychádza z hrozieb súčasnosti.


1. feb
Z novej slovenskej komédie Invalid sa môže stať divácky hit.

Môže človek nahnevaný na systém vziať spravodlivosť do vlastných rúk?


7. feb
Speváčky Shakira (vľavo) a Miley Cyrus.

Hudobný útok na bývalých je zároveň útokom na hitparády.


7. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  3. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  8. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 972
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 113
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 014
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 598
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 608
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 068
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 944
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 504
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťZatvoriť reklamu