Mýliť sa je síce ľudské, ale zotrvávať v omyle je vyslovene hlúposť. Lenže vysvetliť niekomu, že sa mýli tak, aby to pochopil, sa podobá na skladanie Rubikovej kocky. Po tme a jednou rukou.
V tomto prípade sa vopred ospravedlňujeme čitateľom, ktorí čakajú odporúčanie na nejakú famóznu knižku, ktorá v posledných týždňoch prišla na svet. Teda nie že by kniha Alternatívne fakty (prel. J. Zelizňák, Ikar 2021), ktorú napísala švédska filozofka Asa Wikforss, nebola famózna, ale problém je, že ju asi nebudú čítať tí, ktorým je vlastne určená: šíritelia bludov, konšpirácií a alternatívnych faktov.

Nazdávam sa, že každý, kto siahne po tejto knihe, je zmierený s faktom, že existuje vedecká pravda. A že vedecká pravda nie je absolútna, nie je to prosto dogma, ktorá sa nesmie spochybniť.
Horšie však je, že máme medzi sebou občanov, a niektorí sú aj na tých najvyšších priečkach (alebo boli, ako Donald Trump, ktorého v tejto knižke veruže často uvádzajú ako príklad priam hurikánu alternatívnych faktov), ktorí nerozlišujú medzi faktmi, vedeckou pravdou, názorom, vierou, propagandou a presvedčením.
Čo je skutočnosť
Vidieť, vnímať a reflektovať svet je pre človečenstvo veľmi náročná úloha. Viete prečo? Lebo ľudia myslia. Dokonca aj tí, o ktorých si to nemyslíte. Kognitívne skreslenie, teda vnímanie sveta svojou vlastnou optikou, má každý z nás.

Jednoducho preto, že sme v nejakej civilizácii, okolo nás jestvuje istý súbor poznatkov primeraný dobe, ale aj nášmu vzdelaniu, našej rodine, našim záujmom a našim partnerom.
Čo je skutočnosť, je otázka, ktorou sa zaoberali veľmi významným spôsobom tvorcovia našej európskej reflexie sveta – grécki filozofi. Preto sa nedajú obísť ani pri téme, ktorou sú alternatívne fakty, šírenie dezinformácií, hoaxov, konšpirácií, čo vedie, ako píše autorka, „k prehlbovaniu rozporov v spoločnosti a podkopávaniu dôvery k odborným inštitúciám“.
Autorka sa hneď v prvej kapitole snaží vysvetliť pojmové rozdiely medzi slovami, ako sú fakt, informácia, pravda, lož, názor, interpretácia. A hlavne – snaží sa logicky, filozoficky a vedecky vysvetliť, že čosi ako alternatívne fakty nejestvuje. Sú len fakty, ktoré sú objektívne, jestvujú mimo našej hlavy.
A potom sú ich interpretácie. A keďže Wikforssová je filozofka, statočne a s vierou v náš zdravý rozum sa nám snaží vysvetliť, ako tieto interpretácie v ľudskom poznaní fungujú a čo vlastne poznanie je.
Emócie a propaganda
Po čitateľsky náročnejšom, ale zato mysliteľsky veľmi zaujímavom úvode do vysvetlenia, ako poznávame, prichádza jadro knihy – prečo u každého z nás môže dôjsť ku skresleniu pri poznaní, čo sú naši „vnútorní nepriatelia, ktorých vinou uvažujeme zle a emočne“, a ako funguje svet okolo nás a najmä vesmír informácií. So svojimi lžami, dezinformáciami, klamstvami a propagandou.