Nad javiskom visí socha Panny Márie s Ježiškom v náručí. Každý sa pred ňou prežehná. Niektorí sa k nej vrúcne modlia a keď treba, prosia o jej pomoc. No potom už všetci žijú po svojom.
Keď je „dôvod“, zmaľujú žene chrbát remeňom. Keď sa niekto pozerá, klamú. Keď sa nepozerá nikto, nechajú peniaze na stole. A keď treba zachovať česť rodiny, neváhajú zabiť dieťa.
V rámci jubilejnej stej sezóny uviedlo Slovenské národné divadlo kombináciu dvoch kľúčových hier slovenského a českého realizmu Hriech a Její pastorkyňa, ktoré aj dnes otvárajú témy pokrytectva a v širšom kontexte aj slobodu žien rozhodovať o vlastnom tele.
Žiaľ, aj po vyše sto rokoch ide o témy, o ktorých neprestávame rozprávať.
Námet čakal v zápisníku roky
Jednoaktovka Jozefa Gregora Tajovského Hriech a hra Gabriely Preissovej sú si v mnohom podobné. Obe spája približne rovnaké obdobie vzniku, dedinské prostredie a najmä kľúčové témy. Nevera, neželané tehotenstvo, nemanželské dieťa a rodinná stigma súvisiaca so všetkými okolnosťami.
Spojiť hry do jedného celku pritom dramaturgovi Danielovi Majlingovi zišlo na um už pred mnohými rokmi počas vysokoškolských čias, keď ich porovnával pre potreby seminárnej práce.
