Deväť poviedok, z ktorých vznikla kniha Ja, robot, napísal Isaac Asimov približne v rokoch 1940 až 1950. Vďaka prekladu Patricka Franka a vydavateľstvu Lindeni konečne vychádza aj v slovenčine.
Na titulke má síce zdôraznené, že to bola knižná predloha filmu Ja, robot s Willom Smithom v hlavnej úlohe, ale faktom je, že film sa knihou inšpiroval len vzdialene. Fragmenty, ktoré tvorcovia vo filme použili, sú diametrálne odlišné od celkového zámeru tejto poviedkovej knihy, ktorá má ucelenú jednotiacu koncepciu.
Robbie, Speedy, Kvadrát, Herbie a tí ďalší
V rámci jednotlivých kapitol sa stretávame s jednotlivými robotmi a zažívame ich osudy. Cez rozprávanie starej robopsychologičky, doktorky Susan Calvinovej sa zoznamujeme najprv s Robbiem – pestúnkou, ktorá síce nerozpráva, ale k dieťaťu má bližšie než jeho vlastná matka. A matka to vie.

Pod rúškom obáv o dcéru sa Robbieho zbaví a dieťa sa začne správať tak, akoby mu zomrel skutočný rodič. Z traumy ho nedostane ani pes a sťahovanie, ktoré matka vyhodnotí ako jedinú možnosť nového začiatku, považuje za pokus Robbieho nájsť. Jej nádej je nekonečná, rovnako ako zúfalstvo.

Môže človek milovať stroj? A je to naozaj len stroj, keď dokáže dieťaťu dať viac pozornosti a aj toho, čo rozumieme pod pojmom láska, ako jeho vlastní rodičia? Robbieho osud sa zmení, avšak spečatí ho jeho zastaranosť a neschopnosť reči. Je nahradený ako všetko čo nestíha evolúcii.
Po Robbiem nasleduje Kolotoč, pre mnohých čitateľov Asimova známa „Hra na honěnou“ či v originále Runaround, ktorú autor napísal v roku 1941 a publikoval 1942. A Kolotoč je jedno z najkľúčovejších diel fantastiky. Niežeby bol príbeh vesmírnych technikov Donovana a Powella a „pokazeného“ robota Speedyho na planéte Merkúr až taký výnimočný, ale táto poviedka prináša tri zákony robotiky.