Dojímavý román o žene, ktorá vo svojej osamelosti, nikým nepoznaná, pozorne sledovala svet cez objektív fotoaparátu. „Aby som sa k nej priblížila, spoľahla som sa na množstvo fotografií, ktoré ako denník tvoria mapu a vzácne svedectvo o jej ceste,“ vyjadrila sa autorka.
Životný príbeh fotografky Vivian Maierovej, umelkyne, ktorej prácu svet objavil až po jej smrti v roku 2009, veľmi zaujal taliansku spisovateľku Francescu Diotalleviovú. Vivian zomrela sama, bez rodiny, peňazí a slávy a bez toho, aby vedela, že obsah piatich skríň v sklade, kam si uložila celoživotné dielo, ohúri umelecký svet.

V škatuliach sa našlo okolo tritisíc negatívov, neznámy počet nevyvolaných filmov a veci osobnej potreby. Majiteľ vydražených vecí John Maloof intenzívne pátral, kto je autorom fotografií, žiaľ, dozvedel sa to až po Vivianinej smrti. Uverejnil zopár záberov na internete a o niekoľko mesiacov sa fotografie doteraz neznámej umelkyne preslávili po celom svete.

Autorka sa pri písaní inšpirovala množstvom fragmentárnych informácií, ktoré sú o Vivian k dispozícii, výpoveďami ľudí, ktorí ju poznali, a z niekoľkých publikácií o jej práci a živote. Román je z veľkej časti fikciou, keďže svedectvá ľudí sa rôznia.
Neopakovateľné okamihy zachytené cez objektív
Dvadsaťosemročná Vivian reaguje na inzerát a stáva sa opatrovateľkou dvoch malých detí v navonok usporiadanej a šťastnej rodine. Sama sa vzdala myšlienky na dieťa a zvolila si cestu pozorovateľky životov iných.