Román o splnených snoch, rodine, inakosti a veľkej láske prepája osudy postáv na portugalskom vidieku, kde na vylúčenie zo spoločnosti stačí akákoľvek odchýlka od normy, a zdôrazňuje túžbu človeka po spolupatričnosti a prijatí.
Spisovateľ Valter Hugo Mãe je jedným z najuznávanejších portugalských prozaikov súčasnosti. José Saramango, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, ho označil za jazykové cunami.

Dej románu Syn tisícich otcov, ktorý vyšiel v Portugalskom inštitúte vo výbornom preklade Lenky Cinkovej, sa odohráva na fiktívnom mieste a v neurčitom čase, teda by sa mohol prihodiť kdekoľvek. Knihu napísal ako štyridsaťročný, aby sa vyznal z frustrácie, že sa zatiaľ nestal otcom, podobne ako jeho hlavný hrdina.
Túžba po spolupatričnosti a porozumení
Rybár Crisóstomo dovŕšil štyridsať rokov a zmáha ho smútok, že nemá deti. Cíti, že mu chýba polovica zo všetkého – polovica očí, hrude a nôh, polovica dní aj slov, ktorými by vyjadril svoje pocity.

Jedného dňa sa v jeho živote objaví chlapec s hlbokou priepasťou v očiach, čo doteraz visel na samej špici sveta a málo chýbalo, aby sa zošmykol. V inej dedine žije liliputánka. Ženy jej pomáhajú len dovtedy, kým je nešťastná a môžu ju ľutovať a vyžívať sa v cudzom utrpení.
Keď otehotnie, vypukne vlna nenávisti. Kto z pätnástich dedinčanov je otcom? A ešte je tu Isaura, zneuctená, odvrhnutá snúbencom a po svadbe z rozumu opustená „zženštilým“ manželom. Túži po spojení s niekým, aby sa nestratila sama v sebe.
Matka zženštilého Antonina sa trápi, že porodila syna, na ktorého pľuje celá dedina. Susedia zabŕdajú, či sa jej nehnusí, hovoria, že by bolo najlepšie zniesť ho zo sveta a zakopať s prašivými psami.