Článok pokračuje pod video reklamou
Sedeli alebo ležia tam v nemom úžase, šoku a v totálnom sklamaní. Niekoľko minút neboli hráči schopní vstať a odísť z ihriska. Hlavy si skrývali do dlaní, niektorí plakali, ďalší bojovali so slzami.
Podobné pocity však prežívali aj diváci, ktorí ich na zápas prišli podporiť a verili, že inak ako s majstrovským titulom sa domov nevrátia. Cestou späť do Trnavy bolo však v autobusoch ticho, v niektorých dokonca hrali pohrebné pesničky.
Deň, keď trnavskí futbalisti v roku 1997 prehrali rozhodujúci, na oko jednoduchý zápas a stratili nárok na titul majstra, mnoho ľudí dodnes považuje za jedno z najväčších sklamaní ich života. Stále sa okolo neho vynára veľa otázok.
Ako mohol tím v špičkovej kondícii podľahnúť outsiderovi? Išlo o korupciu? Mohlo to celé dopadnúť inak a lepšie?
Tieto a mnohé ďalšie kladie aj inscenácia Futbal alebo Bílý andel v pekle, ktorú uviedlo Divadlo Jána Palárika v Trnave a ktorú festival Dotyky a spojenia zaradil medzi najlepšie inscenácie sezóny.
(zdroj: )Všetko pre fanúšikov
„Jeden divák nám dokonca povedal, že sa bál prísť, no predstavenie mu napokon pomohlo preniesť sa cez bolesť, ktorú dvadsaťpäť rokov prežíval,“ povedal na diskusii vedenej po festivalovom predstavení spoluautor textu Michal Jánoš.
Ide o jeden z dôkazov, že uvedením hry divadlo splnilo svoj cieľ. Osloviť aj takých divákov, ktorí by do divadla za normálnych okolností nikdy neprišli. Napríklad skalní fanúšikovia FC Spartak Trnava, ktorí v decembri minulého roku vykúpili predpremiéru.
