Chce, aby divák z jeho výstavy odchádzal presvedčený, že to, čo videl, sa už neodohráva na území výtvarného umenia.
Výtvarník MARTIN GERBOC aj preto radšej o svojich obrazoch hovorí ako o textoch alebo filmových sekvenciách, nie ako o maľbách.
V bratislavskej White & Weiss Gallery sa z jeho diel tentoraz zrodil Prekrásny nový svet. Netreba sa však nechať pomýliť a očakávať výbuchy farieb. Martin Gerboc aj krásu maľuje temne.
Tvrdí, že i keď každý chceme prežívať krásne a príjemné chvíle, existenciu tmy to nezruší. Príbeh obrazu sa nekončí tým, že od neho odvrátime zrak.
Je svet taký temný, aký temný je vo vašich obrazoch?
Nie je taký temný, ale je aj taký temný. Zdá sa mi, že svet funguje len v súvislosti s našimi interpretáciami a je závislý iba od šírky pohľadu, ktorý mu venujeme. Nehovorím, že si tú-ktorú stranu vyberáme dobrovoľne. Celé pole osobných predispozícií nás tlačí do konkrétneho typu vnímania a myslenia.
Martin Gerboc
- je absolventom VŠVU v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium.
- Študoval na University of Pennsylvania v USA a College of Danish Design v Dánsku.
- Žije a tvorí v Bratislave a v Prahe, kde spolu s Jiřím Petrbokom vedie ateliér na Akadémii výtvarných umení.
- Gerboc ako jeden z mála slovenských umelcov zaujal zahraničných kurátorov a vystavoval s takými významnými svetovými umelcami, ako sú Jake a Dinos Chapmanovci, Damien Hirst, Cindy Sherman, Jeff Koons, Joel Peter-Witkin, Alexander Tinei, Justin Mortimer, Martin Eder, Attila Szücs a ďalší.
- Je autorom niekoľkých kníh filozofických esejí a textov o maľbe.
- V roku 2020 mu vyšiel básnický debut Nezvratné básne.
- Okrem maľby a literatúry sa venuje filmu (hudobné videoklipy pre gotické a punkové skupiny).
Veľakrát som skúšal dokončiť obraz, ktorý by zodpovedal optimistickej terminológii, ale vždy som také plátno zničil, pretože vedome negovať existenciu inakosti, o ktorej som už hovoril, sa mi zdá pokrytecké.
Pred mnohými rokmi som začal pracovať na sérii rozmerných kvetinových zátiší s tematikou Baudelairových Kvetov zla, ktoré sú dobrým príkladom istého povznášajúceho podvratného myslenia. Niekoľko z tých obrazov je teraz na výstave v Centre pre súčasné umenie DOX v Prahe.
Nádherné, čerstvé a svieže kvety sa mi na obrazoch menili na zdochnuté a zhnité amorfné tvary, teda opäť s konkrétnou, výrazne temnou estetickou hodnotou.
Takže vám to tam ide samo?
Áno, pretože naštartovať osobnú vlnu pozitivizmu nie je také jednoduché. Toto ustavičné „nie“ však neznamená pohŕdanie svetom. Chápme to skôr ako potrebu uniknúť požiadavkám systému, v ktorom je len obmedzený počet možností tvoriť vlastný scenár.
Obranou môže byť práve cynizmus, pri ktorom je ono permanentné „nie“ jedným z mála spôsobov, ako vo vopred nastavenom systéme pracovať s vlastnou autenticitou. A to, čo by pre každého malo byť dôležité, je uplatniť si v normativite tohto sveta svoju osobnú projekciu.
Aká je tá vaša?
Definoval som si istú privátnu podstatu existencie a začal som si byť istý, že už nemáme čas zaoberať sa nepodstatnými vecami. Svoje presvedčenie treba vyjadrovať aj za cenu, že to niekomu nemusí byť príjemné. Som presvedčený, že je to naša povinnosť. Možno preto sú aj moje obrazy také, aké sú.
Ako sa vám žije s tou temnotou?
