V utorok 28. septembra sa v londýnskej multifunkčnej aréne Royal Albert Hall uskutoční svetová premiéra nového, v poradí 25. filmového rozprávania o nesmrteľnom Jamesovi Bondovi No Time to Die. Vo štvrtok 30. septembra pod názvom Nie je čas zomrieť vtrhne do našich kín. Zomrieť nikdy nie je čas, ale pripomenúť si históriu pri tomto 25. filme si môžeme aj hneď.
1953 – vychádza knižne Casino Royal, prvý zo série románov (a poviedok) o dobrodružstvách špióna britskej tajnej služby MI 6 Jamesa Bonda, jeho autor, 45-ročný Ian Fleming sa v ňom necháva inšpirovať vlastnými životnými skúsenosťami. Do svojej predčasnej smrti v roku 1964 stihne Fleming napísať ďalších jedenásť románov a jednu zbierku poviedok. Ďalšie dva romány a druhá zbierka poviedok vychádzajú po jeho smrti z literárnej pozostalosti.
Bahnisko priemernosti? Bahnisko kvality! Čítajte 1954 – prvá televízna adaptácia Casina Royal, nakrútená v rámci série CBS Climax! James Bond získava svoju prvú konkrétnu fyzickú podobu, stvárňuje ho americký herec Barry Nelson.
Podstatne zaujímavejšie pre nás však je, že vôbec prvého bondovského arcizáporáka – Le Chifru si práve v tejto adaptácii zahral rodák z Ružomberka, Ladislav Löwenstein, herec, režisér a scenárista, ktorého celý filmový svet pozná pod menom Peter Lorre a pokojne ho môžeme považovať za legendu. Nie pre Casino Royal, ale vďaka Casablance, Maltézskemu sokolovi, Vrahovi medzi nami či Mužovi, ktorý vedel príliš mnoho.
McLuskyho komiksová podoba Jamesa Bonda (1958).1958 – James Bond získava svoju prvú komiksovú podobu, postaral sa o ňu britský výtvarník John McLusky, jeho komiksové adaptácie príbehov o Jamesovi Bondovi vychádzali v denníku Daily Expres v rozmedzí rokov 1958 až 1966 a práve jeho ikonické stvárnenie Jamesa Bonda môže byť jednou z odpovedí na to, prečo sa prvým naozaj globálne slávnym hereckým predstaviteľom Jamesa Bonda stal práve Sean Connery.
Inak povedané, je dosť dobre možné, že Connery vyhral konkurz na Bonda práve preto, že sa podobal na McLuskyho komiksového Bonda.
1962 – Do kín prichádza 1. bondovka, Dr. No, nie ako čosi neočakávané a prekvapivé, čo ešte nikto nepozná a ide sa to uchádzať o svoju divácku priazeň, ale práve naopak, filmový Bond prichádza naplniť veľké očakávania.
Bývalý kulturista Sean Connery má už po sérii menších divadelných, televíznych a filmových úloh vykročené stať sa veľkou filmovou hviezdou, Flemingove romány sú na vrchole popularity, s Bondom sa pravidelne stretajú najširšie masy v novinovom komikse, producenti filmu Harry Saltzman a Albert R. „Cubby“ Brocolli už majú za sebou niekoľko úspešných snímok. Prvý filmový James Bond Dr. No bol jednoducho od začiatku kalkul, ktorý našťastie vyšiel.
1963 – V 2. bondovke Srdečné pozdravy z Ruska, sa prvýkrát v úlohe arcizáporáka objavuje Bondova najväčšia Nemesis – Erns Stavro Blofeld, hlava zločineckého syndikátu Spectre, ktorý sa už objavil v Dr. No, a zlo tak dostáva svoju konkrétnu tvár. Bond je sebaistejší, svižnejší, prvýkrát mení svoj automobilový park a svoje prvé auto, Sunbeam Alpine vymieňa za Bentley Mark IV. Zostávajú hodinky – Rolex Submariner 6538, rozpočet predchádzajúceho filmu – milión dolárov je navýšený o ďalší milión. Vo filme sa po prvýkrát objavuje Bondov zbrojár Q stvárnený štyridsaťdeväťročným Desmondom Llewelynom a stáva sa neodmysliteľnou súčasťou série.
1964 – 3. bondovka, Goldfinger, zahajuje tradíciu záporákov stvárnených výraznými charakterovými hereckými osobnosťami, nie nevyhnutne hviezdami, ale ľuďmi schopnými výrazného dramatického herectva. Mauricea Goldfingera tak stvárňuje Gert Fröbe, jeden z najlepších (západo)nemeckých hercov svojej generácie.
Bond po prvýkrát šoféruje ikonický Aston Martin DB5, rozpočet navýšený o ďalší milión, náklady sa vracajú do dvoch týždňov po premiére, čím sa Goldfinger stal prvou bondovkou, ktorá bola ozajstným trhákom. Niežeby predchádzajúce dve neboli úspešné, akurát ich úspech bol s úspechom Goldfingera sotva porovnateľný.
1965 – 4. bondovka Thunderball vraj mala byť pôvodne prvou, pre právne nezrovnalosti sa Brocolli a Saltzman rozhodli inak. Titulnú pieseň naspieval Tom Jones, prvá popová hviezda na vrchole, nie pred ním, ani za ním, ktorej sa tejto cti dostalo. K tradičným Rolexkám pribúdajú hodinky Breitling, Connery je už s úlohou natoľko spätý, že paroduje sám seba. Prvá bondovka, v ktorej sa objavili úvodné titulky Mauricea Bindera, ďalší z mimoriadne výrazných bondovských trademarkov.
1967 –13. apríla 1967, len dva mesiace pred premiérou 5. bondovky Žiješ len dvakrát prichádza do kín Casino Royale, paródia na bondovky, nakrútená podľa jediného románu, na ktorý vtedy nemali kúpené práva Brocolli a Saltzman.
Film žalostne nefunguje, napriek tomu, že je poňatý ako kolektívny experimentálny koncept – na jeho réžii sa podieľa šesť režisérov, medzi nimi napríklad John Huston, scenár k nemu písalo šesť scenáristov vrátane Woodyho Allena (ktorý si vo filme i zahral Bondovho synovca), Josepha Hellera či Billyho Wildera, disponuje azda najhviezdnejším obsadením spomedzi všetkých bondovských filmov vôbec (Peter Sellers, Ursula Andress, Orson Welles, Jean-Paul Belmondo, Terence Cooper, Jacqueline Bisset, Burt Kwouk, Peter O’Toole, Anjelica Huston) a hlavnú úlohu si v ňom dokonca zahral David Niven, ktorý bol prvou voľbou na Bonda, keď sa obsadzoval Dr. No. Film však nemá iba parodický rozmer, je aj veľmi láskavou oslavou dejín kinematografie, divákom je to však jedno a z filmu sa stáva kolosálny prepadák.
1967 – 5. bondovka Žiješ len dvakrát završuje prvú bondovskú éru, odpútava sa od Flemingových predlôh a necháva sa nimi iba inšpirovať. Autorom scenára je v prevažnej miere Roald Dahl, Bond sám pôsobí skoro až rezignovane a jeho kult je taký silný, že diváci sa o neho ani trocha neboja.
Do úlohy Bondovho arcizáporáka Blofelda je obsadený Jan Werich, ktorého však v priebehu nakrúcania nahradil Donald Pleasence, domáci československí fanúšikovia však prisahajú, že vo filme vidno aj Wericha, síce od chrbta a sedí v kresle, ale vraj je to naozaj on.
Connery má Bonda plné zuby a vidno to, nepresvedčia ho ani nové trendy hodinky značky Gruer, preto dochádza k dovtedy bezprecedentnému kroku, preobsadeniu hlavnej úlohy.
George Lazenby si Bonda strihol len v roku 1969. (zdroj: Foto - Archív SME)1969 – Voľba padne na austrálskeho manekýna, volá sa George Lazenby a zahrá si v jedinej bondovke, 6. v poradí, V tajnej službe Jej Veličenstva. Film sám osebe je veľmi odvážny, nabúrava klišé, Lazenbyho Bond sa dokonca ožení a ovdovie a to z filmu uplynie sotva dvadsať minút.
Ukazuje sa, že ortodoxní fanúšikovia bondoviek príliš nemilujú zmeny, čo je škoda, na rozdiel od diváckych más, ktoré sa húfne hrnú do kina a robia z filmu druhú komerčne najúspešnejšiu snímku roku. Viac zarobí iba Butch Cassidy a Sundance Kid.
V tajnej službe Jej Veličenstva je najmenej docenená bondovka, Lazenby neváha priamo vo filme komentovať svoje zlyhanie v akcii konštatovaním, že Connerymu by sa také čosi nestalo a napriek tomu, že producenti sú s jeho výkonom veľmi spokojní, účinkovanie v ďalšom filme odmieta.
1971 – V 7. bondovke Diamanty sú večné sa prvýkrát, s požehnaním producentov, vracia Sean Connery do úlohy, ktorá z neho urobila globálnu filmovú hviezdu a stala sa jeho požehnaním i prekliatím. Robí tak predovšetkým kvôli na vtedajšie pomery astronomickému honoráru milión dvestopäťdesiattisíc dolárov.
Roger Moore hral v rokoch 1972 – 1985. (zdroj: Foto - Archív SME)1973 – 8. bondovka Žiť a nechať zomrieť predstavuje nového Bonda, sviežeho, neopozeraného, Roger Moore si úlohu vyslovene užíva a stáva sa z neho najprudší mainstream, ktorý rezignoval na inovácie a vytváranie trendov, a sústredil sa na ich nasledovanie. Tento prístup bondovkám síce svedčí, ale stávajú sa rutinou. Veľkosť Bonda hrdinu v nich možno merať veľkosťou a charizmou arcizáporáka, potenciu Bonda milovníka potenciou bond girl.
Záporákom je tu Yaphet Kotto ako doktor Kannanga, prvou bondovou milovníčkou sa stáva Jane Seymour. Vo všeobecnosti ale úpadok, Bond k tradičným Rolexkám pridáva digitálky Pulsar LED, vtedy absolútny vrchol novej technológie. O to paradoxnejšie je, že k veľkej nevôli fanúšikov chýba Bondov technologický guru „Q“.
