SME

Premiér vydiera prezidenta (ukážka z knihy Andreja Kisku)

Exprezident Andrej Kiska (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo )

Ukážka z knihy Andreja Kisku Prezident - Dvadsať dní na prežitie exkluzívne v denníku SME.

Kapitola 1: Sľubujem vernosť republike

Kapitola 5: Rakúsky prezident

Kapitola 6: Rusko a Ukrajina

Kapitola 40: Premiér a prezident

Andrej Kiska: Prezident - Dvadsať dní na prežitie

Kapitola 1

nedeľa 15. júna 2014, 12.00,
Reduta, Bratislava

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“

Patrik prečítal svoj sľub s pokojom. Aspoň navonok tak pôsobil. Nikdy nebol zvlášť dobrým rečníkom, ale už si počas kampane na veľa vecí zvykol. Aj na prejavy pred kamerami, aj pred stovkami ľudí. A keď čítal sľub, vedel, že je to jedna z ľahších častí tohto dňa.

Sľub skladal predsedovi Ústavného súdu. Príjemný človek s obočím hustým ako Brežnev, ktorý bol napriek svojim skoro sedemdesiatim rokom vždy v dobrej kondícii.

Na príliš tesnom obleku sa mu vrch saka odchyľoval od hrude. Ako vždy bol nedbanlivo oholený. Časť chlpov spod košele mu prerástla aj na krk a zatočené štince vlasov nad každým uchom zúfalo volali po zásahu holiča. Sálalo však z neho niečo, čo Patrik nazýval vôňa chlapa. Človeka, s ktorým sa nemusí vo všetkom súhlasiť, ale jeho činy sa dajú pochopiť a jeho slovo bude platiť.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

„Sľubujem,“ ukončil Patrik svoj prejav, podal predsedovi ruku a sadol si na ťažkú neforemnú stoličku, aby podpísal sľub, ktorý práve zložil. Trochu s napätím, či sa nestane nepríjemná situácia ako prezidentke pred ním, keď pero po napísaní prvého písmena odmietlo poslušnosť. Zmätok v zháňaní náhradného pera sledovaný celým národom ostal navždy vrytý vo vtipoch o prezidentke a o jej pere. Patrikova obava sa však nenaplnila. Hrubé, neforemné, drahé plniace pero písalo bez problémov.

Čmáranica pod sľubom ani nepripomínala jeho zvyčajný podpis. Vedel, že kamery snímajú jeho ruku, a preto sa ho snažil spraviť čím väčší. Za neúhľadne napísané meno by sa na základnej škole možno nehanbil, ale teraz mu jeho dielo pripadalo nedôstojné. No čo už, povedal si a usmial sa.

V sále zaznel potlesk. Zo začiatku trochu mdlý, nenápadný, nesmelý. Vychádzal niekde zo zadných radov. Vedel, že tlieskajú priatelia, ktorých pozval na inauguráciu. Usadili ich celkom dozadu, akoby boli len komparzom na doplnenie sály. Netušili, či môžu tlieskať alebo nie, či je to ten správny okamih, a tak to vyskúšali. Zvyšok sály sa k nim zo slušnosti pridal.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Robo Grigorov emigroval rok pred pádom komunizmu  v roku 1991 mal už vydané štyri nové platne.

Robo Grigorov: Tiež sa pýtam, či sme sa s dedičstvom režimu vysporiadali

Hudobník zažil šikanu komunizmu, emigráciu aj návrat do slobodnej krajiny.


12. nov
Miro Žbirka

Nie som sama, kto by Mekyho v tejto chvíli potreboval cítiť nablízku

Napísať o ňom v jednom článku je nemožné.


11. nov
Miroslav Cipár rád využíval pri tvorbe značiek kaligrafiu.

S dobrým logom je to ako s vtipom. Desať logotypov Miroslava Cipára

Miroslav Cipár vytvoril logo Slovenskej národnej galérie aj denníka SME.


9. nov
Slovenský fotograf Robert Vano sa po rokoch v USA presťahoval do Prahy.

Fotograf Robert Vano: Zviazali ma a zavreli do pivnice. Zachránilo ma to pred najhorším

Chlap sa o seba stará len v jednom krátkom období, hovorí.


8. nov
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu