Na prehľad aktuálnej kultúrnej ponuky Paríža vám postačí jedna cesta metrom. Nemusí to byť ani nutne Line 1, aby ste sa dozvedeli, čo nové hrajú v Garnier, Bastille, Comédie-Française alebo aké výstavy sú v d‘Orsay, MAD či v Oranžérii.
Plagátová kultúra rodiska tohto žánru vás nenechá na pochybách, že liaison kultúry a plagátu vie byť veľmi pekným príbehom.
Ani menej pozornému návštevníkovi mesta neunikne, že kultúra tu nie je na príťaž ani na okrasu, ale je fundamentom mestského života.
Nemusíte nutne navštíviť každú výstavu alebo predstavenie, ale samotné vedomie, že žijete v meste takejto kultúrnej produkcie, urobí aj tie zaneprázdnenejšie dni krajšími.
V Bratislave by vám na prehľad kultúrnej ponuky mesta pravdepodobne jedna cesta električkou nestačila, a to ani v prípade, že by ste sa štvorkou odviezli zo Zlatých pieskov až do Dúbravky.
Zastúpenie plagátov kultúrnych podujatí je v našom verejnom priestore výrazne nižšie, ale súvisí skôr s financovaním kultúry ako nepripravenosťou obsahu.
Totiž umenie miluje plagát a plagát miluje umenie.
Príbeh plagátu a umenia
Tento vzťah sa začína budovať najneskôr od Chéretovho plagátu k Orfeovi z podsvetia (1858). Veľkoformátová litografia umožnila typografii a obrazu zaujať rovnocenné miesto a tie v týchto pozíciách zotrvali dodnes. Divadelné plagáty z prelomu storočí nielen od Chéreta, ale aj Toulouse-Lautreca alebo Alfonsa Muchu stále patria k najikonickejším dielam tohto žánru.
Príbeh plagátu SND za vyše sto rokov tiež prechodil dlhú cestu. Kým prvé predstavenie Hubička v roku 1919 avizovala čistá typografia, neskôr spracovanie plagátov prešlo rukami mnohých výtvarníkov. Medzi najzásadnejších iste patril Čestmír Pechr, okrem iného autor loga SND, ktoré používame dodnes.
Príbeh súčasného plagátu SND, okolo ktorého ste možno práve prešli na zástavke na Obchodnej, je nepomerne kratší. Začína sa prozaicky na šiestom poschodí administratívnej časti novej budovy SND. Pod kreatívnym prostredím by ste si v roku 2021 iste predstavili niečo iné, ako ponúkajú administratívne chodby Národného.
Slovami klasika – „Taká bola doba“ – a v čase vzniku projektu novej budovy SND nikto nemohol tušiť, že kreatíva miluje tulivaky a filtrovanú kávu, a tak tu celkom navzdory súčasným pocitom o kvalite prostredia vzniká všetko v úzkych kanceláriách spojených nekonečne dlhými chodbami.
