Hoci sa Mostra Internazionale d’arte Cinematografica na benátskom ostrove Lido konala po 78. raz, festival budúci rok oslávi deväťdesiatku. Prvý raz sa konal pod holým nebom na terase secesného hotela Excelsior v roku 1932. Po lanskom improvizovanom pandemickom ročníku sa teraz niesol v znamení prísnych epidemiologických opatrení. Paradoxne to prispelo k jeho kvalite.
Filmári v prúde Čítajte Usporiadatelia sa usilovali predísť zhromažďovaniu veľkých skupín ľudí, preto zrušili viaceré prehliady a vedľajšie podujatia. Výrazne obmedzili aj počet filmov. Program sa stal kompaktným, poskladaným len z toho najlepšieho, najzaujímavejšieho. Podobne ako v prípade tohtoročného Berlinale, neostáva nám iné len konštatovať, že to bol mimoriadne silný, kvalitný ročník.
Festivalový minimalizmus
V štrnástich kinách na Lide aj v Benátkach si desaťtisíc akreditovaných účastníkov a ďalšie desiatky tisíc platiacich divákov pozreli necelú stovku filmov zo 63 krajín od Albánska až po USA. Nechýbali Kosovo, Mjanmarsko, Nepál, vďaka koprodukciám malo tri želiezka v ohni Česko. A v prehliadke Orizzonti súťažil slovenský hraný film Petra Kerekesa Cenzorka.
Peter Kerekes s herečkami z filmu Cenzorka Marynou Klimovou a Irynou Kiryazevovou (zdroj: Foto: La Biennale di Venezia)Najviac festivalových snímok vzniklo v Spojených štátoch, vo Francúzsku, Veľkej Británii a, prirodzene, v Taliansku. Siedmimi dielami potvrdil post koprodukčného tigra Katar. Podistým vinou covidu absentovala Čína, zastúpená len dvoma krátkymi dielami, zato do súťaže sa prebojoval Taiwan. Organizátori z 3218 ponúk vybrali 73 hraných filmov, 18 krátkych a jeden televízny.
