Andrej Kiska (zdroj: SME/Marko Erd)Aký je rozdiel medzi pravdou, lžou a fikciou? To nie je rečnícka otázka, ale jeden z kľúčových problémov, ktorým sa zaoberajú múdre hlavy okolo myslenia o literatúre vrátane Umberta Eca.
Keď budete čítať román spisovateľa Andreja Kisku s názvom Prezident, nepochybne budete premýšľať aj nad prezidentom Andrejom Kiskom. A budete sa čudovať – to naozaj toľko litrov pálenky popijú títo naši mocipáni? A naozaj sa takto nechutne ponúkajú miliónové „všimné“ len za to, aby ste držali krok a kryli vycuciavanie štátu „našimi ľuďmi“?
A potom: to si vymýšľa, ten spisovateľ, to tak nemôže byť. To v takomto morálnom hnoji je naša politika?
Nuž, keby bol niekto popísal do románu, koľko vysokých policajných funkcionárov sedí aktuálne v base či vyšetrovačkách, koľko sudcov a prokurátorov čaká na súdy v úlohe obvinených či vyšetrovaných, tak si poviete, pche, lož, výmysel. Toto nemôže byť pravda, štát, kde sa namiesto výsluhového dôchodku chodí do cely? To je bonus za službu štátu? A vidíte, toto je pravda. O Slovensku.
Ale späť k Prezidentovi spisovateľa Andreja Kisku.
Hlas podobný prezidentovi
Prezident z knihy sa neskrývane podobá na toho nášho: robil kedysi v Amerike, podnikal, ochraňuje onkologické deti. Nastúpil do úradu akurát v júni roku 2014. Má mierne budhistickú povahu, chce objímať svet a spasiť ľudstvo v mene dobra.
